hoci obaja diskutujú s úctou a empatiou voči osobe toho druhého, falošnú politickú korektnosť odložili nabok.
Vždy, keď sa udeje teroristický útok, spáchaný moslimskými radikálmi, badať v mediálnom pokrytí ten istý vzorec: Namiesto kritického rozboru náboženského podhubia, z ktorého krvavý skutok vyklíčil, zaznievajú preventívne obavy, či útok náhodou v spoločnosti neposilní islamofóbne nálady. V útlej novej knihe Islam a budúcnosť tolerancie sa jej autori Sam Harris a Maajid Nawaz snažia o štruktúrovanejší prístup.
kruhy radikalizácie
Harris je známy americký ateistický intelektuál. Maajid Nawaz zase bývalý člen radikálnej islamistickej organizácie Hizb ut-Tahrír z Veľkej Británie. V rokoch 2001 až 2006 sedel v egyptskom väzení. Jeho postupný názorový prerod viedol k tomu, že začal obhajovať verejne reformu islamu smerom k uznaniu ľudských práv a sekularizmu. Ich vzájomný dialóg je úctivý, hlboký, no zároveň bezprecedentne úprimný.
Ani jeden z nich si nemyslí, že islam ako taký sa v spojitosti s terorizmom ocitol úplne náhodou či nevinne. V knihe je napríklad citovaný prieskum verejnej mienky z jedenástich štátov sveta s moslimskou väčšinou, ktorý vznikol v roku 2013. Aj keď podpora samovražedných útokov proti civilistom medzi širokou moslimskou populáciou v posledných rokoch poklesla, vo viacerých krajinách naďalej zostáva znepokojujúco vysoká. To, že násilie proti neozbrojeným ľuďom je „často“ alebo „niekedy“ odôvodnené, si podľa neho myslí napríklad až 16 percent Turkov, 25 percent Egypťanov, tretina Libanoncov, a dokonca dve tretiny obyvateľov palestínskych území.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.