výtvarník Peter Kalmus sa zdvihol, išiel do obchodu a dobre si poprezeral police s farbami. Očkom hodil aj po sprejoch, ale potom zvážil, že sprejovanie je trestný čin – na rozdiel od oblievania farbou. Dobre si poprečitoval etikety, aby našiel farbu, ktorá drží čo najsilnejšie. Zavolal svojmu priateľovi výtvarníkovi Ľubošovi Lorenzovi a pobrali sa na spanilú nočnú jazdu do Krajnej Bystrej. Pomník pooblievali červenou farbou, pridali nápis SVIŇA, urobili pár záberov a pobrali sa domov. Na sociálnej sieti sa k svojmu činu prihlásili.
.starý známy
Ak by sa náhodou Peter Kalmus k tomuto činu nepriznal, nebolo by až také ťažké pátrať na východe Slovenska po človeku, ktorému mohla táto vec napadnúť. Peter Kalmus je v tomto smere stará známa firma a nemá žiadne zábrany spustiť akciu, keď to považuje za nutné. Zahádže bustu Jánosa Esterházyho toaletným papierom, oblečie sa za šaša pri odhaľovaní Kulichovej sochy na Bratislavskom hrade. Nemá žiadny problém zosmiešniť sa extravagantným kostýmom, výstredne sa najstajlovať, lebo politický či občiansky protest je v jeho prípade vždy aj umeleckou performanciou. Nielen protest, ale aj kreativita tu má svoje výsostné miesto.
„Ak by žil v Prahe, prirodzene by splynul s českým undergroundom, ktorého guru bol podobne výstredný Ivan Martin Jirous.“
„Môj základný princíp ako umelca, ktorý sa venuje aj politicky angažovanému občianskemu aktivizmu, je, že tvorba a život musia byť v symbióze,” vysvetľuje štyri dni po nočnom nájazde do Krajnej Bystrej zo svojho bytu, kde zaľahol s chrípkou. Jej vinou sa ani nemohol dostaviť na políciu, ktorá si ho hneď pozvala.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.