československá tragédia augusta 1968 sa o dvanásť rokov neskôr mohla zopakovať v Poľsku, tentoraz aj za účasti Československej armády. Vojaci vyšli 5. decembra 1980 oficiálne na cvičenie do Krkonoš. Fakticky však išlo o prípravu na vpád do Poľska, kde v tom čase už niekoľko mesiacov silneli protesty proti komunistickému režimu pod vedením hnutia Solidarita. Poľský „šesťdesiaty ôsmy“ sa nakoniec z rozhodnutia Moskvy, našťastie, nekonal.
„Vyštartovali sme o siedmej-ôsmej večer. Čo bolo nezvyčajné, nešli sme žiadnymi vedľajšími cestami.“
Bol december, množstvo snehu, teplomer ukazoval hodnoty hlboko pod nulou. Vojenská kolóna dosahovalo niekoľko kilometrov. Presun pásovej bojovej techniky sa väčšinou vykonával po železnici, výnimočne po cestách prvej triedy v takom rozsahu. Prirodzene tak ozbrojenci budili pozornosť obyvateľstva naokolo: „Vtedy sa už všeobecne vedelo, že ideme do Poľska. Vyštartovali sme o siedmej-ôsmej večer. Čo bolo možno nezvyčajné, nešli sme žiadnymi vedľajšími cestami. Šli sme po hlavných cestách. Viem, že sme šli na Vlašim a nadránom sme šli cez Pardubice, ľudia išli do roboty, a po chodníku taká pani vo veku mojej mamy hľadela a pýtala sa: ,A kam idete, chlapci?´Aspoň nám absolventom premietli zopár dokumentov z roku 1968, čo natočili Sovieti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.