Na roky 1950 až 1990 si v Prievidzi pamätajú ako na obdobie najväčšieho rozmachu. Uhoľné baníctvo i rozvoj ďalšieho priemyslu na okolí prilákal po druhej svetovej vojne do mesta nových obyvateľov. „Robil sa doslova nábor do baní na južnom i východnom Slovensku,“ hovorí Helena Dadíková, ktorá sa roky angažuje v kultúrnom dianí Prievidze i v lokálnej politike. „Ľudia z poľnohospodárskych oblastí si sľubovali, že tu budú mať vyššie zárobky. Počet obyvateľov mesta tak narástol z približne 5-tisíc na vyše 50-tisíc a všetci títo ľudia museli niekde bývať.“
spálňa regiónu
Prvé zo sídlisk, o ktoré sa povojnová Prievidza rozšírila, nesie názov Píly. Meno dostalo podľa takzvanej Englišovej píly, ktorá tu stála. A keďže bolo vybudované v 50. rokoch, v časoch vrcholiaceho stalinizmu, uplatnili sa pri jeho stvárnení prvky umeleckého štýlu, ktorý bol vtedy naordinovaný z Moskvy celému východnému bloku: socialistický realizmus.
„V Prievidzi sme možno mali aj kus šťastia,“ vysvetľuje Dadíková. „Sídlisko sa riešilo veľkoryso a architekti, ktorí sa zaoberali týmto typom bývania, boli veľmi citliví a na svoju dobu aj moderní.“ Pílam sa hovorí aj „staré sídlisko“.
Vzniklo prakticky na zelenej lúke, medzi riekami Handlovkou, Nitrou a takzvanou Bojnickou cestou, spájajúcou centrum Prievidze s Bojnicami. Rámcový projekt sídliska bol vypracovaný na Katedre urbanistiky Vysokej školy technickej v Brne pod vedením profesora Fuchsa.
„Za socializmu mala metropola Hornej Nitry povesť jedného z najzelenších miest na Slovensku.“
„Tie byty boli pekne riešené,“ dodáva Dadíková, ktorá sama v jednej z bytoviek, postavených v 50. rokoch, bývala. Zväčša jedno- až trojposchodové bytovky z pálenej tehly s väčšinou dvoj- a trojizbovými bytmi, mali poskytnúť strechu nad hlavou bežným robotníkom, ale napríklad aj banským inžinierom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.