Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľudia píšu Antonovi Srholcovi

.redakcia .spoločnosť

Prinášame odkazy našich čitateľov, ktorí chcú v ťažkej chorobe podporiť Antona Srholca milým slovom, spomienkou či modlitbou.

Ľudia píšu Antonovi Srholcovi Matúš Zajac

Milý pán Srholec,
volám sa Eva, mám 28 rokov a som učiteľkou na základnej škole. Učím dejepis a náboženskú výchovu v Petržalke. Je zaujímavé učiť náboženstvo v tomto priestore našej republiky. Som z Liptova, kde je to trošku iné, no otázky žiakov typu, kto porodil Boha a čo je omša, má niekedy pobavia. Ale mojím najväčším "misijným" priestorom je moje manželstvo, keďže manžel nie je praktizujúci katolík.

A ako som sa dozvedela o milom, šedivom, charizmatickom pánkovi, teda o Vás? Už ako dieťa si pamätám, že Vás spomínal môj ocko Janko Ondrejka z Liptovských Sliačov. Okrem iného spomínal, že ste sa stretli v nejakých kúpeľoch. No najmä v posledných rokoch som začala vyhľadávať videá, na ktorých sa nám prihovárate. Radi Vás pozeráme spolu s manželom a som vďačná, že ste, aký ste. Cirkev tak má aj dnes takých svedkov viery a ľudskosti, ktorých akceptujú a prijímajú aj neveriaci či hľadajúci ľudia, akým je môj manžel. V zime sme sa zastavili u vás v Biskupiciach, priniesli sme nejaké jedlo a drobnosti, a bolo to pre nás povzbudzujúce vidieť, s akou láskou sa dokážete starať o núdznych. Ste pre nás vzorom toho, že o Ježišovej láske netreba len rozprávať, ale ju aj žiť.

Pán Tonko, ocino s maminou Vás srdečne pozdravujú a my taktiež, myslíme na Vás v modlitbách a skláňame sa pred Vaším životom, ktorý Vám Pán požehnal. Ďakujeme ešte raz za Váš vzor. Máme vás radi.
Eva Hlavová s rodinou


Tonko, mám Vás veľmi rád! Nech Vás Pán Boh žehná!
S láskou a pozdravom,
Dušan z Prešova


Otec Anton, prvé, čo mi prichádza na um v súvislosti s Vaším bytím, je radosť. Radosť, ktorá odzbrojuje ľudskú hlúposť a nenávisť. Nie je strojená ako u mnohých, lež prežívaná a úprimná. A to Vaše „ustavične som šťastný“ je pravdivé. Neuveriteľné, koľko dobra sa dá stihnúť za jeden pozemský život. Pripomínate mi Matku Terezu, z ktorej takisto sršala dobrota srdca a neuhasínajúca nádej. A čo dodať k chorobe? Nech odíde a nestraší. Prajem skoré uzdravenie a tešenie sa z príjemností.
S úprimným pozdravom,
Martin z Likavky


Pekný deň Tonko,
srdečne Vás pozdravujem z Prahy. Bola som pred mesiacom v Jáchymove, kde som po operácií chrbtice strávila štyri týždne. Vybrala som si tieto kúpele kvôli Vám, lebo som sa chcela ako pútnik vypraviť do bane Svornosť. Lebo všade, kde som v živote bola, či v Amerike či v Írsku, ale i tu v Prahe, vždy sa ku mne dostali Vaše listy. A keď mi bolo najhoršie, čítala som si ich a bol to čas nádejí, povzbudenia a objatia. Možno ako pre Vás Sväté písmo v baniach. Tie "bane" totiž môžu byť aj v Amerike....

Ale prečo píšem? Dôvodov je viac, ale ten hlavný je, že sme s Vami a členovia našej rodiny sa modlia za Vás vo viacerých kútoch sveta - Anežka je na Sardínii, Katka, moja najstaršia sestra, žije a je s Vami v modlitbách vo Frankfurte, maminka je v Starom Tekove, Júlia, moja sestra, je neďaleko Vás priamo v Bratislave a ja som v Prahe. Boh nemá hranice a takisto ani modlitba. Pozdravuje Vás srdečne Ján Kofroň, jeho podporujem tu v Prahe, chodím za ním do liečebne a budeme za Vás organizovať modlitby i v liečebni.

Ďakujem za Váš úsmev, za nezabudnuteľné spomienky z Lúrd, Ríma, ale i z Fatimy. Ďakujem Bohu, že sme Vás mohli spoznať práve vtedy, keď sa človek hľadá a je na rázcestí medzi detstvom a dospelosťou. Bol ste naším vzorom, ktorý prispel k našej slobode, ale učil nás s ňou aj narábať a pracovať aj v tomto čase.

Ďakujem za vzor a za príklad, za pevnosť zásad a charakter poznačený pádom a vstávaním... Život je krásny a ďakujem za ten Váš! Teším sa na Vás, že sa stretneme za bránami, bez priestoru a času. To bude krásny „mejdan," lepší ako tu v Prahe na Václaváku.

Tonko, ryby, ktoré sú okolo Vás, budú čerpať dlho z toho, ako ste nás "nainfikoval" príkladom a radosťou z každého nového dňa, ale hlavne vierou, ktorá je darom i pre nás.
S objatím,
Eva Šebová, Praha


Môj drahý brat Antonio,
píšem Ti tieto riadky dúfajúc, že sa k Tebe dostanú a že si ich budeš môcť prečítať. Dovoľujem si tykať Ti, hoci si odo mňa o 62 rokov starší a máš i oveľa viac odžitého, odboleného, oveľa viac múdrosti, skúsenosti a okrem toho si duchovnou i osobnostnou autoritou. No v Kristu si v prvom rade mojím starším bratom a tento rozmer je azda pre mňa najdôležitejší...V tomto rozmere som Ťa aj spoznala, keď som bola celkom drobným dievčatkom a do rodiny nám chodili Tvoje listy na Vianoce a Veľkú noc.

Čítali sme si ich spolu ako rodina na tieto najväčšie sviatky a moji starší súrodenci a rodičia o Tebe s láskou a úctou hovorili ako o skutočnej ľudskej a morálnej autorite. A takto nevdojak, tíško a nepatrne si sa dotýkal aj môjho srdca, sveta, takto si vstupoval do môjho malého života a obohacoval ho chudobou, ktorá je radostná a bohatá. Odvahou, ktorá sa nebojí ľudského väzenia a opovrhnutia. Múdrosťou, ktorá spočíva v skutočných princípoch a hodnotách!

Doma som našla knihy od Teba či o Tebe, Tvoje zamyslenia, Tvoj odkaz svetu i človeku. Tvoj odkaz mne samotnej. Chcem Ti poďakovať, drahý Antonio, za Tvoju veľkosť a inšpiráciu! Dnes som už „veľká“ a azda sama trošku lepšie poznám život, svet i bolesť, tvrdosť pádov i radosť z postavenia sa na nohy. A dnes je pre mňa Tvoj odkaz azda ešte výrečnejší a obohacujúcejší! Pozývaš k Láske a k Svetlu napriek tomu, že nás na ceste často pohltí tma vlastného sebectva a nedôvery...

Pozývaš k zodpovednosti za svoj život, svoje rozhodnutia, ale aj za krajinu a svet, do ktorého som sa na rozdiel od Teba narodila ako slobodný človek. Pozývaš k vďačnosti, nenáročnosti a zmysluplnosti! K princípom a hodnotám, ktoré mi nenahradí úspech, peniaze a ani kalkul so svedomím. Som Ti vďačná za všetko, čo si vybojoval aj pre mňa! Za veľkosť, ktorej nás naučil Tvoj život, Tvoje strádanie, Tvoja bolesť... Je čas prevziať ju ako poklad a dar z Tvojich rúk a niesť štafetu ďalej!

Ďakujem, že si nás učil žiť slobodu! Vytrvalo, krok po kroku! Slobodu, ktorú nám nezabezpečia otvorené hranice krajín, plná peňaženka, ani sloboda prejavu. Tú slobodu si totiž každý nesieme vo vlastnom vnútri a my sami sme svojou hranicou, svojím väzením i kľúčom k slobode. Odkazuješ nám, Antonio, že je pred Tebou posledná cesta k cieľu. Chcela by som Ti byť teraz bližšie na tejto Tvojej ceste ku skutočnej Pravde, chcela by som sa občas natiahnuť a chytiť do svojich dlaní tie Tvoje -- zvráskavené, poznačené uránovými baňami a krompáčom, ktorými si lámal Chlieb maličkým...

Som maličká, a preto by som chcela ešte počúvať Teba - priateľa maličkých a krehkých, a teda aj svojho priateľa, lebo som jedným z maličkých. A chcela by som, aby si mi požehnal v mene Toho, ktorý je odpoveďou na naše životy. A ja by som tíško pri Tebe šepkala modlitbu, aby dlane Toho, ktorý Ťa s láskou očakáva v našom spoločnom domove, boli mäkké a nežné. Želám Ti silu a odvahu niesť ďalej s láskou kríž.

Už tu na zemi si nám odvážne a silne svietil do tmy našich dní, keď prídeš do skutočného domova, zapáľ pre nás hviezdu. A my sa budeme usilovať niesť Tvoje posolstvo života ďalej: Neuspokojiť sa s povrchnosťou, lacným konzumom a prázdnom. Vďaka za Teba, za dar, ktorým si pre svet. Máš prázdne dlane, a predsa si veľmi bohatý! Tým, čo ani v nebi nehrdzavie... Nech si Ťa objíme Boh a skryje vo svojich dlaniach! Tíško sa za Teba modlím, drahý Antonio! Ďakujem za Teba!
S láskou Tvoja maličká sestra,
Anežka


Mne veľmi vzácny priateľ a „druhý otec“ mi naposledy poslal túto správu: „Julianka, ďakujem Vám za pozdravy. Ďakujem Vám za modlitby. Medzi novou dávkou chemoterapie som u sestry Rity. Je mi tam ticho a veľmi dobre. Ako v sanatóriu. Padlo to na mňa a som pripravený. Nesený už len Vašimi modlitbami. Je to len odklad. Ale bojujem. Čítal som Vás článok o otcovi a spomienky. Tak by to malo byť. Pokojne spomíname a nič nezabudneme. Prerozprávame. Takú kalváriu by sme nemali zobrať do hrobu. Ďakujem Vám za modlitby a srdečne Vás pozdravujem. Antonio“

Celé roky má povzbudzoval, aby som ako dcéra politického vážna odpustila, ale nezabúdala a písala svoje spomienky na detstvo. Hoci na smutnejšiu etapu môjho detstva sa mi nespomínalo najlepšie, zaznamenávala som svoje príbehy a postupne som mu ich posielala. Tak som vďaka našej korešpondencie vypudila zo svojho srdca nenávisť a teším sa, pokým je slnko nad mojou hlavou.

Tonko, nech ešte dlhšie to slniečko svieti aj nad Tvojou hlavou. Vďačná dcéra politického vážna,
Juliana Brezinská – Patúcová


Pán Srholec,
držíme Vám palce, myslíme na Vás. Dúfam, že je to len taká povinná servisná kontrola, čoskoro sa zotavíte a všetkých nás budete opäť tešiť svojou múdrosťou, energiou a radosťou.
Martin


Milý pán Srholec,
modlím sa za Vás a prosím pána Boha, aby Vás tu ešte nechal. Potrebujú Vás Vaši zverenci i my verejnosť. Ale zároveň platí - buď vôľa Tvoja. Držte sa!
Gabriel


Ctený pán Srholec!
V ťažkej chvíli Vášho života chcem Vás uistiť o mojich modlitbách. Pán Boh bol k nám mimoriadne štedrý, že Vás nám dal. Ďakujem Pánu Bohu za to, že ste a že svojím životom ste obohatili aj môj život. Vyprosujem Vám od Najvyššieho silu, trpezlivosť a lásku, aby ste zvládli všetko tak, ako je vôľa Božia.
Laudetur Jesus Christus! S úctou a vďakou,
Ľudmila Malajterová

Dobrý deň, môj odkaz je veľmi stručný.
Ako osobu si pána Srholca veľmi cením a mne ako mladému človeku je príkladom, že v živote sa dá dokázať mnoho. Aj keď bol spoločnosťou aj cirkvou utláčaný, zachoval si tvár a osobnosť milujúceho človeka, vzorného kresťana a svätca už za života. Verím, že mu Pán dá ešte pár rokov života tu na zemi, a že ak raz si ho povolá do večnosti, nájde sa viacero ľudí, ktorí by radi nasledovali jeho poslanie a jeho odkaz. Veľa šťastia!
Krištof Martinák

Milý pán Srholec,
pozdravujem Vás a teším sa že aj my neviditeľní máme možnosť sa Vám touto formou prihovoriť, lebo Vy ste pre nás svetlo. Osobne sa nepoznáme. Poznám Vás z televízie, rozhlasu a iných médií. Dojali ma Vaše slova, ktoré ste priali do nového roku: "aby sme milovali život a držali sa ho". Vždy sa teším, keď uverejnia v .týždni s Vami rozhovor alebo natočia video. Je to pre mňa vždy povzbudzujúce kráčať ďalej, verte, že nie každý má taký dar od Boha, aký ste dostali Vy. Ste pre mňa a mnohých učiteľom a v učení pokračujete aj ďalej v tejto neľahkej chvíľke.

Vyprosujem pre Vás od Boha milosrdenstvo a v mysli som s Vami. To vyzliekanie z kože je len iná forma pokračovania, a preto netreba smútiť, ja nebudem, bolo by to sebecké. Aj keď pri týchto riadkoch mi tečú slzy... Držím palce, posielam bozk,
Katarína Hederová

Toto sú prvé odkazy pre nášho bojujúceho priateľa. Stále ich možno posielať na listaren@tyzden.com.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite