Aj počas najťažších bojov na východe Ukrajiny pôsobilo Zakarpatsko na prvý pohľad akosi inak. A to nielen v porovnaní s Donbasom a juhom krajiny, ale aj regiónmi centrálnej Ukrajiny. Takzvaný Euromajdan tu prebehol pokojne, na námestí v Užhorode sa síce objavili náznaky niečoho ako barikády, ale keďže miestny gubernátor nielenže nedal príkaz polícii na zásah, ale sám sa zbalil a odišiel, dráma podobná tej v susednom Ľvove, či Ivano-Frankivsku sa tu nekonala.
Keď sa v Donecku či Luhansku tvrdo bojovalo, z plných užhorodských barov znela hudba a niesla sa vôňa miestneho koňaku. Samozrejme, ani tu nešlo o žiadnu idylu. Aj miestnych ľudí sa dotkol pád hrivny a zlá ekonomická situácia. A na bojiskách umierali aj branci z Užhorodu, Mukačeva, Iršavy či Rachiva. Návštevník tu však napriek tomu mohol nadobudnúť pocit, že jednou z výhod rozľahlej krajiny je, že ak sa na jej jednom konci bojuje, na druhom môže život aspoň zdanlivo plynúť svojím pokojným provinčným tempom.
Cez víkend sa však do Mukačeva v štýle Islamského štátu vrútilo sedem džípov s plnou bojovou výbavou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.