Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad zvonku

.peter Paľaga .spoločnosť

Mám 47, v školstve však pôsobím „len“ sedem rokov, po predchádzajúcej, dvojnásobne dlhej, podnikateľskej skúsenosti. Dovoľujem si preto ponúknuť svoj osobitý pohľad na tému kvázi zvonku.

Tak ako polievku musí niekto ochutnať, pretože sama o sebe nevie, či je dosť slaná, aj náš život si čas od času pýta degustáciu. Psychológ, kňaz, kouč, mentor – to sú pripravení ochutnávači nášho života. Pre život máme dokonca k dispozícii „inšpekčné manuály“ vo forme posvätnej spisby. Ostáva teda len na nás, ako s nimi naložíme.


V pracovnom živote sú na občasnú ochutnávku našich výkonov povolaní inšpektori a kontrolóri. Každý múdry hospodár túži poznať pravdu o svojej kvalite s cieľom zlepšovať sa a napredovať. Nezávislý rigorózny pohľad zvonku je preto prakticky nenahraditeľný. Školský život nijako nestojí bokom – koštuje ho tak, čas od času, školská inšpekcia. 


Martin Mojžiš v minulom čísle načal diskusiu o užitočnosti, respektíve význame školskej inšpekcie v našich podmienkach. Má školská inšpekcia popri kontrolnej funkcii školám aj radiť, usmerňovať ich či pomáhať im? Keď robí len to prvé, znamená to automaticky, že je neužitočná, ba až škodlivá? Nota bene, ak zriaďovateľom škôl už nie je štát, ale obec, cirkev či súkromník? 


V ziskovom sektore vidíme obe kompetencie jasne oddelené, pričom štát si ponechal funkciu kontrolnú a sankčnú (napríklad agrosektor, dane, a pod.), to ostatné sa stalo lukratívnym predmetom podnikania a osobne tento prístup vnímam ako rozumný a efektívny. 


Okrem toho na poradenskú, metodickú a vzdelávaciu činnosť máme v školstve zriadené metodicko-pedagogické centrá. Tie by mali poskytovať to, čo nám učiteľom chýba najviac. Odbornú didakticko-metodickú podporu, poradenskú pedagogicko-psychologickú, ako aj partnerskú supervíznu spoluprácu. Som presvedčený, že to je kľúč k pozdvihnutiu základného i stredného školstva. Dobudovať fungujúcu podpornú sieť pre súčasných učiteľov, vytvoriť účinné mechanizmy aktívneho (podotýkam, že nie len dobrovoľného a nie len občasného) zapojenia každého z nás. 


Ak učiteľ zlyháva, v súčasnosti sa mu nedostáva nie že účinnej, ale žiadnej,  podpory a pomoci – a to je katastrofa nielen preňho samotného, ale aj pre jeho žiakov – naše deti. Na rozdiel od výziev na nahradenie nekvalitných učiteľov kvalitnými volám po poskytnutí maximálneho servisu a podpory tým, ktorí sú pri deťoch dnes.  Ich „prinúťme“ stať sa lepšími, zapáľme ich, dovzdelajme ich, prejavme o nich úprimný záujem, odvďačia sa nám! A netreba rátať roky až do 2020! Od inšpekcie by som však túto pomoc neočakával.


.kde to viazne?


Vo filme Šest medvědů s Cibulkou vytvoril František Filipovský akýsi „národný etalón“ vnímania a významu školského inšpektora. Upätý mužík, neprestajne si zapisujúci do drobného notesa veľavýznamné postrehy typu: „Školník lže jako když tiskne.“ Pri  úsmevnej spomienke na tento nezabudnuteľný príbeh zo školského prostredia si uvedomujem, v čom spočíva jeho kúzlo. Jedna absurdná situácia strieda druhú a prakticky vo všetkých sa čosi predstiera. Milujeme takýchto hrdinov; sú ako my, nevedomky sa stotožňujeme s ich slabosťami. Aj my túžime byť iní – lepší, a ak to nejde, tak nech sa to aspoň navôkol všetkým zdá.
Ministerstvo predstiera vytvorenie reformy, školy jej realizáciu, tvorcovia učebníc a moderných  pomôcok predstierajú ich vysokú hodnotu, ministerský predseda predstiera, že na platy učiteľov viac nemá, Európska únia predstiera, že dlhová kríza sa dá vyriešiť ďalším zadlžovaním. Systém je paralyzovaný celoplošným predstieraním. V záujme záchrany sa zdá zásah zvonku nevyhnutným. Pred vyše 2000 rokmi takémuto unikátnemu zásahu zvonku ľudstvo čelilo, vieme ako to vtedy dopadlo...„Inšpektora“ sme pribili na kríž. Apropo ani dnes by zrejme neskončil lepšie. 


V danej konštelácii si prakticky každý rozchodí svoj modus vivendi, ktorý je prijateľný pre všetkých zainteresovaných (nadriadených i klientov). Jeho súčasťou sa pomaly, ale isto stáva prax, že sa predstiera už nielen práca, ale i jej výsledky. A aby všetko fungovalo bezbolestne ďalej, tak na vyššom leveli sa predstiera úspešné riadenie a následne i úspešné hodnotenie. Samozrejme, že za finančné odmeny – tie jediné sú skutočné.


Zdá sa mi, že pri súčasnej úrovni spoločenského vedomia je princíp inšpekcie ako kontroly účinne rozkrývajúcej pretvárku každého druhu zatiaľ nenahraditeľný. Katastrofou by bolo zistenie, že aj inšpekcia predstiera svoju činnosť, ako aj svoje výsledky. A hoci jasne tušíme jednoznačnú odpoveď, nebudem zlomyseľný, pretože 




.vždy rozhodujú jednotlivci 


a takmer vždy je to napokon viac o charaktere než o odbornosti. Učiteľ, riaditeľ, inšpektor, minister môže byť vo vymedzenom zákonnom rámci pekná sviňa či psychopat, alebo veľký človek. Odvolávka na zákon je preto pre mňa druhoradá. A potvrdzujú to i moje skúsenosti. Na výberové konanie riaditeľa školy, na ktorom som sa zúčastňoval ako člen rady školy, zavítal pán inšpektor a od prvého do posledného momentu bolo jasné, že tento muž je autoritou na pravom mieste. To bolo pred necelým rokom. Bol znalý problematiky, korektne vstupoval do híringového procesu a v tom najlepšom slova zmysle usmernil výberové konanie. 
Druhé stretnutie bolo  len na prahu dverí, pretože ako učiteľ pri tzv. papierových kontrolách s inšpektorom do styku neprichádzam. V každom prípade zo slov našej riaditeľky vyplynulo, že inšpekcia bola maximálne korektná, s cieľom napomôcť odstrániť formálne nedostatky (medzi nami: formálna kontrola na formálne nedostatky zobrala niekoľkým našim ľuďom niekoľko dní a nocí, o haldách papiera nehovoriac).
Otvorene sa na svojej škole hlásim k štrajkovej výzve Martina Mojžiša, ktorý svojho času v dozvukoch zbabraného štrajku navrhol jeho efektívne pokračovanie odmietaním plnenia nezmyselných príkazov a úkonov zhora. Aby škola posilnila svoju autonómnu rozhodovaciu silu a nepanáčkovala iba preto, lebo sa to od nej vyžaduje. Takýto druh odvahy a rozhodnosti nepochybne posilní väzby v škole na všetkých úrovniach, no najmä podporí rozvoj slobodného ducha školy, ktorý je alfou a omegou inštitúcie primárne výchovno-vzdelávacej, nie administratívno-organizačnej. 


Lao c´ pripomína, že to najvrcholnejšie dobro je ako voda: je dobrá a užitočná pre desaťtisíce vecí, hoci o to nezápasí, ba zostáva aj tam, kde to mnohých ľudí zlostí. S kontrolou to vidím podobne. Aj preto pohľad zvonku dovnútra (in-specto) považujem za blahodarný a nenahraditeľný. 



Autor je geograf, bývalý podnikateľ, dnes učiteľ na základnej škole

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite