Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako prežiť pôrod: Pôrodný azyl

.iveta Aldana .lucia Lišiaková .veronika Pizano .spoločnosť

Po vstupe do nemocnice v Hainburgu chýba typický nemocničný pach. Necítite stiesnenosť, ktorú vo vás vyvolávajú slovenské nemocnice so svojimi bielymi kachličkovými stenami a neónovými svetlami.

Ako prežiť pôrod: Pôrodný azyl Profimedia

vyveziete sa na druhé poschodie a nesmelo sa obzeráte, do ktorej chodby vojsť. Sestrička zbadá vašu neistotu a pýta sa, čo hľadáte. Neviete po nemecky, tak len zahabkáte: Gynekologia? Sestrička sa usmeje a prejde na slovenčinu a navedie vás do správnej chodby, kde už čaká vyše 20 ľudí.

Je prvý piatok v mesiaci, pol dvanástej predpoludním a v miestnosti na druhom poschodí hainburskej nemocnice zaberajú ženy v rôznych stupňoch tehotenstva všetky stoličky. Pri nich postávajú ich partneri. Všetci sa rozprávajú po slovensky. Ešte donedávna sa prehliadka hainburskej pôrodnice organizovala len raz za mesiac. Miešali sa na nej Rakúšanky so Slovenkami, väčšina komunikácie bola v nemčine. Primár oddelenia, Gottfried Gamperl, sa však rozhodol vyjsť Slovenkám v ústrety a zaviesť pre ne slovenskú prehliadku. Záujem o pôrod v Hainburgu zo strany Sloveniek každým rokom stúpa. 

V roku 2013 tvorili Slovenky pätinu z viac ako 500 rodiacich žien v tejto nemocnici, v roku 2014 už v Hainburgu porodilo 230 Sloveniek zo 633 pôrodov. Zuzana z Bratislavy absolvovala svoj prvý pôrod v Banskej Štiavnici. Tvrdí, že ak by druhýkrát nerodila v Hainburgu, myslela by si, že jej prvý pôrod bol v poriadku: „Pri prvom pôrode som prišla do nemocnice v Banskej Štiavnici s odtečenou plodovou vodou a rozbehnutým pôrodom, čiže bolesti boli akútne. Čakala som milšie slovo a srdečnejší prístup. Počas pôrodu mi sestričky hovorili: Nekričte, všetci tu spia, rýchlo tlačte, lebo vaše dieťa sa zadusí.“ Zuzanu šokoval autoritatívny prístup personálu. „V Hainburgu ma všetci privítali s úsmevom, dokonca sme vtipkovali,” spomína na druhý pôrod Zuzana a zdôrazňuje, že ideálny pôrod nie je o nadštandardnej izbe, ale o nadštandarde v podobe prístupu.

aj za peniaze 

Slovenky utekajú zo slovenského pôrodníctva a od slovenského personálu, ale paradoxne, hainburská nemocnica by nemohla fungovať bez slovenských lekárov a sestier. Wiliam Lokša bol prvým slovenským lekárom, ktorý v nemocnici v Hainburgu po revolúcii začal pracovať. Tvrdí, že jeho slovenské pacientky majú nepríjemné zážitky zo slovenských pôrodníc. Myslí si, že v Hainburgu oceňujú najmä priateľský prístup a príjemné prostredie: „Naše oddelenie je malé, má tridsať postelí – polovica je gynekológia, druhá polovica pôrodnica a šestonedelie. Pôrodné sály a ambulancia sú na malom priestore, a preto to u nás vyzerá, ako keby ste boli doma alebo niekde v hoteli, nie je to žiadne nemocničné monštrum. Ženy si cenia, že je tu pokoj, každý každého pozná. Pacientiek nie je veľa, a tak sestry aj doktori majú dobrý kontakt s rodičkami.” Časť Sloveniek, ktoré minulý rok rodili v Hainburgu, mala trvalý pobyt v Rakúsku, takže za pôrod nemuseli platiť. Tie s trvalým pobytom na Slovensku si pobyt v rakúskej nemocnici musia zaplatiť, každý deň v rakúskej pôrodnici ich vyjde na 584 eur. 

„Od októbra 2013 slovenské zdravotné poisťovne preplácajú pôrod v zahraničí, a to do výšky približne 600 eur.“

Pri priemernom čase hospitalizácie štyri dni a zarátaní všetkých povinných vyšetrení sa celková suma blíži k 2 500 eurám. Niektoré ženy preto zvažujú odchod z nemocnice jeden alebo dva dni po pôrode. Nemocnici však musia predložiť potvrdenie, že majú na Slovensku zabezpečenú starostlivosť. Od októbra 2013 slovenské zdravotné poisťovne preplácajú pôrod v zahraničí, a to do výšky približne 600 eur. Hainburská pôrodnica nie je jedinou zahraničnou nemocnicou, ktorú si slovenské matky volia. Niektoré preferujú Česko, konkrétne pôrodnice vo Vyškove, Brne alebo Břeclavi. Aj keď zatiaľ v Česku nerodí toľko slovenských žien ako v Hainburgu (v Břeclavi do septembra 2014 porodilo 22 Sloveniek), ich počet z roka na rok rastie. Hovorkyňa břeclavskej nemocnice Radomíra Schweitzerová si myslí, že za záujmom Sloveniek o pôrod u nich je rešpektovanie želaní rodičky, pôrodných plánov a individuálny prístup. Nemocnica má aj nižšiu perinatálnu úmrtnosť (2 ‰) ako je národný priemer (4 až 5 ‰). „Rodila som v Českej republike a služby, možnosti a prístup sa nedajú so Slovenskom porovnať, žiaľ, Slovensko má čo dobiehať. Veľmi rada pôjdem aj svoje druhé a možno aj tretie dieťatko porodiť do Česka,” hovorí Lenka, ktorá rodila vo Vyškove. 

rodiť doma 

Na Slovensku sú však aj ženy, ktoré v pôrodnici na Slovensku rodiť nechcú a pôrod v zahraničí si buď nemôžu dovoliť, alebo nadobudli voči pôrodniciam ako takým nedôveru. Preto chcú domáci pôrod. „Pôrod doma bola najlepšia voľba, akú som v živote urobila. Pôrod s blízkymi ženami, ktoré ma poznajú a majú rady, je neopísateľná vec. Ten pokoj, mier a pohoda, do ktorej sa moja dcéra narodila, to by mala zažiť každá žena. Dodnes som si istá, že sa v ten deň zrodila nielen moja dcéra, ale aj moja veľká sila,” tvrdí Saša o svojom treťom pôrode v domácom prostredí. Ženy, ktoré sa rozhodnú pre pôrod doma, sú zväčša druho- alebo treťorodičky. Ich prvý pôrod v nemocnici neprebehol ideálne, často sú traumatizované a majú obavy z ďalšieho pôrodu v nemocnici. Už neveria, že nemocnica im dokáže zabezpečiť intímne a bezpečné prostredie na pôrod. Iným prekáža stechnizovaný postup, povinná niekoľkodňová hospitalizácia či hodiny trvajúce odlúčenie od bábätka po pôrode. Štatistiky o tom, koľko je na Slovensku ročne plánovaných domácich pôrodov, neexistujú. 

Môžeme sa domnievať, že nárast počtu domácich pôrodov u nás kopíruje situáciu v Českej republike. Tam sa v roku 1990 narodilo doma 16 detí. V roku 2009 to bolo už 150 detí. Silvia už pri prvom dieťati váhala, či rodiť doma. „Vtedy som však ešte verila, že v nemocnici je to naozaj také, ako to chce mama, pokiaľ sa nebojuje o život.“ Na pôrod v nemocnici nemá dobré spomienky. „Doktori spanikárili, lebo synovi začali klesať ozvy, preto sa ho snažili dostať rýchlo von tak, že mi tlačili na brucho.” Silvii následne praskol krčok maternice a mala pocit, ako keby upadala do bezvedomia. Na zvyšok pôrodu si veľmi nepamätá. „Keby ma všetci nechali na pokoji, tak je to oveľa jednoduchšie. V podstate mi vôbec nepomohli,“ myslí si Silvia. Druhé dieťa porodila doma. 

„Pôrod doma nie je na Slovensku zákonom upravený, a preto ho veľa ľudí považuje za nelegálny.“

Petra z Bratislavy sa tiež rozhodla priviesť svoje druhé dieťa na svet doma. Tvrdí, že si uvedomovala možné riziká, ale celých deväť mesiacov cítila, že to tak má byť. K pôrodu doma sa s partnerom definitívne odhodlali po poslednej návšteve gynekológa. „Zrazu na ultrazvuku začal vidieť veci a povedal, že pre istotu pôrod vyvoláme, že pôjdem do nemocnice na tri dni a dokonca ma varoval, že sa to môže skončiť aj cisárskym rezom.” Svoj zdravotný stav Petra konzultovala aj s iným lekárom a ten ju ubezpečil, že nie je dôvod na hospitalizáciu. Petrin pôrod doma prebehol bez komplikácií. Dcéru mala po pôrode stále pri sebe. „Som s dcérou silno pripútaná a cítim, že je to pre ňu silný základ.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite