Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Václav Havel – 2. časť: Tiene Novembra

.vladimír Marko .spoločnosť .história

„Ti, kteří se dlouhá léta násilně a krvavě mstí všem svým protivníkům, se v tuto chvíli bojí nás. Nemají důvod. Nejsme jako oni.“

Václav Havel – 2. časť: Tiene Novembra PETER TURNLEY/CORBIS/GETTY IMAGES

z dnešného spätného pohľadu je takmer jasné, že socialistický režim to mal v roku 1988 už pomaly zrátané. Stále ešte navonok vládol a väčšinu protirežimových aktivít tvrdo potláčal, ale boli to už len akési predsmrtné záchvevy. Navyše protesty pribúdali tak v početnosti, ako aj v mohutnosti a mali už výrazný medzinárodný ohlas. 

Prvým bol protestný pochod 21. augusta 1988 na dvadsiate výročie okupácie, nasledovali protesty 28. októbra na výročie vzniku republiky – obidva boli tvrdo potlačené, ten druhý dokonca s pomocou vodných diel a psov. Podobne skončil aj „Palachov týždeň“, niekoľkodňové protesty na Václavskom námestí na počesť výročia upálenia Jána Palacha 16. januára 1969. Hneď počas prvého dňa Václava Havla zatkli a o niečo neskôr odsúdili na deväťmesačné väzenie, ktoré mu neskôr o jeden mesiac skrátili. Spoločnosť sa však už prebudila. Na podporu Václava Havla vzniklo petičné hnutie a keď sa k tomu pridali aj medzinárodné protesty, Havla po štyroch mesiacoch pre dobré správanie prepustili. 

O tom, či boli udalosti novembra 1989 revolúciou, vnútorným zrútením systému či vyjednaným prechodom, sa viedli, vedú a ešte dlho budú viesť spory. Najviac však udivuje to, že tieto udalosti nikto vopred nepredpokladal. Nepredpokladal ich Kremeľ, nepredpokladali ich zahraničné tajné služby ani zahraničné médiá. Bolo síce jasné, že systém sa pomaly drobí, ale rýchlosť, s akou sa rozdrobil úplne, bola viac než prekvapujúca.  

Ešte v júni, keď sa Havel dostal na pódium Bratislavskej lýry v spoločnosti Joan Baezovej (to bolo to vystúpenie, ktoré televízia prerušila a usporiadatelia vypli zvuk v sále), išlo len o ojedinelú, hoci významnú udalosť. Významným bolo aj udelenie prestížnej Mierovej ceny nemeckých kníhkupcov 15. októbra. Pred výročím vzniku republiky prinútila polícia chorého Havla, aby sa radšej uchýlil do nemocničnej opatery. Desaťtisícovú demonštráciu potom opäť rozohnali. Pomaly sa už začalo tušiť, že niečo príde, nikto však nevedel kedy. 

Ako vieme, všetko sa rozhodlo v piatok 17. novembra. Na tento deň naplánovali študenti pietny akt pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Napriek tomu, že išlo o oficiálnu akciu, pokojnú demonštráciu študentov ukončil brutálny zásah organizovaných zložiek polície. Celkovo bolo zranených 568 osôb. 

Václav Havel, ktorý predpokladal, že sa niečo zomelie o niečo neskôr, v tom čase v Prahe nebol. Už od druhého dňa však postupne dostával situáciu pod svoju kontrolu. V nedeľu doobeda sa uňho po prvýkrát zrodilo hnutie, ktoré dostalo hneď aj názov – Občianske fórum. V ten večer prijala v Činohernom klube pomerne nesúrodá skupinka revolucionárov pred približne stovkou divákov prehlásenie Občianskeho fóra, ktorého autorom bol Václav Havel. Prehlásenie požadovalo odstúpenie prezidenta Gustáva Husáka, demisiu piatich vedúcich predstaviteľov KSČ, odstúpenie komunistických činiteľov zodpovedných za zásah proti študentom, nezávislé vyšetrenie týchto udalostí a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov. A vyzvalo tiež ku generálnemu štrajku. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite