Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo nám zostalo z Nežnej revolúcie?

.marek Bartonek .spoločnosť .téma

17. november 1989 navždy zmenil životy vtedajšej, ale aj každej nasledujúcej československej generácie. Generácia Z bývalý režim na vlastnej koži nezažila, ale žurnalistika, hudba, filmy či literatúra, ktoré ju formovali, mohli slobodne vzniknúť práve vďaka Nežnej revolúcii. Otázkou je, do akej miery si to sami vážime či vôbec uvedomujeme. Odpovedajú mladí študenti a absolventi z Česka a Slovenska.

Čo nám zostalo z Nežnej revolúcie? BORIS NÉMETH 17. november 2025, Bratislava: Študenti si na zhromaždení pripomínajú Nežnú revolúciu. Aj od generácie, ktorá ju nezažila, závisí, aký obsah a význam bude mať jej odkaz v budúcnosti.

milo Hasala – Novembrové výzvy

Pre moju generáciu sú výjazdová doložka, kádrový profil či vedúca úloha strany slová bez obsahu. Opisujú vtedajšiu situáciu, no ich pamäťová stopa a zmysel sa do súčasnosti celkom preniesť nedajú. Bol ale November o týchto konkrétnostiach? Pre ne by sme mu my mladí mali či nemali rozumieť?

Áno, už žijeme iné časy a prvotná zmena, ktorú priniesla Nežná revolúcia, nás nezasiahla. A presne v tej podobe nás ani nikdy nezasiahne. Pre vtedajších mladých ľudí to bolo iné. Tu a teraz sa rozhoduje o našom živote – to bola ich výzva. My už musíme hľadať rolu Novembra inak, a to je výzva mojej generácie.

Aká je realita 37 rokov po? Snáď by sme ju mohli opäť raz vystihnúť slovami Václava Havla: „Naše země nevzkvétá.“ Pravdou je, že Slovensko ovláda skupina ľudí so záujmom o moc, nie o službu verejnosti, a robí podľa toho všetko – bratá sa s diktátormi, korumpuje, robí čistky, ohýba právo a ruinuje krajinu. Budúci rok to takto bude už dvadsaťjeden rokov. A to v kontexte dejín nie je iba malý exces, ale už celá epocha – rovnako dlhá ako obdobie husákovskej normalizácie. Áno, za tento čas sme v niečom zaznamenali aj značný pokrok, no v porovnaní s okolitými štátmi sme sa prepadli vo všetkom, kde sa to dalo. Aj v tomto sú obdobia 1968 – 1989 a 2006 – 2027 akosi podobné. Na dnešnú realitu sa ponúka parafráza Jiřího Kodeta z filmu Pelíšky: „Pořád jsou to ti samí lidi, ti samí hajzlové.“

Čo je teda dnes November? Nie je to prechod z neslobody do slobody, z policajnej totality do ako tak fungujúceho právneho štátu, z chudoby do bohatstva. Čo môže November znamenať v našej dnešnej realite, čím môže byť pre nás mladých? Fedor Gál nedávno v .týždni napísal, že je ideálom. Stráca ale tento ideál na zrozumiteľnosti tak, ako „materiálna“ porevolučná zmena?

Je to ideál. No aký ideál, slobody a demokracie? Ktorej? Tej tu a teraz, Krylovými slovami, tej s kozmetickou vadou? Takýto ideál Novembra je rozpoznateľný len ťažko. Preto ho vnímam viac ako základné ľudské nastavenie než ako štátoprávny koncept či stav právneho štátu a ekonomiky. Z Nežnej revolúcie viem vybrať skôr hodnotové princípy človeka než inštitučný rozmer krajiny. Sme pri pravde a láske na jednej strane, lži a nenávisti na druhej. Môže sa takýto ideál vyčerpať, stratiť na zrozumiteľnosti, prekonať novou dobou? Pochybujem.

Tak ako ideál Novembra zohral svoju úlohu v boji s Mečiarom a aj na námestiach po vražde Jána a Martiny, myslím, že sa oň dá oprieť aj teraz. Dá sa oň totiž oprieť vždy. Takže 17. november môže byť rámcom budúcoročných volieb. To by mohla byť naša výzva. Nie však politicky – to bude spŕška nenávisti a demagógie –, ale občiansky, ľudsky, osobne.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite