milo Hasala – Novembrové výzvy
Pre moju generáciu sú výjazdová doložka, kádrový profil či vedúca úloha strany slová bez obsahu. Opisujú vtedajšiu situáciu, no ich pamäťová stopa a zmysel sa do súčasnosti celkom preniesť nedajú. Bol ale November o týchto konkrétnostiach? Pre ne by sme mu my mladí mali či nemali rozumieť?
Áno, už žijeme iné časy a prvotná zmena, ktorú priniesla Nežná revolúcia, nás nezasiahla. A presne v tej podobe nás ani nikdy nezasiahne. Pre vtedajších mladých ľudí to bolo iné. Tu a teraz sa rozhoduje o našom živote – to bola ich výzva. My už musíme hľadať rolu Novembra inak, a to je výzva mojej generácie.
Aká je realita 37 rokov po? Snáď by sme ju mohli opäť raz vystihnúť slovami Václava Havla: „Naše země nevzkvétá.“ Pravdou je, že Slovensko ovláda skupina ľudí so záujmom o moc, nie o službu verejnosti, a robí podľa toho všetko – bratá sa s diktátormi, korumpuje, robí čistky, ohýba právo a ruinuje krajinu. Budúci rok to takto bude už dvadsaťjeden rokov. A to v kontexte dejín nie je iba malý exces, ale už celá epocha – rovnako dlhá ako obdobie husákovskej normalizácie. Áno, za tento čas sme v niečom zaznamenali aj značný pokrok, no v porovnaní s okolitými štátmi sme sa prepadli vo všetkom, kde sa to dalo. Aj v tomto sú obdobia 1968 – 1989 a 2006 – 2027 akosi podobné. Na dnešnú realitu sa ponúka parafráza Jiřího Kodeta z filmu Pelíšky: „Pořád jsou to ti samí lidi, ti samí hajzlové.“
Čo je teda dnes November? Nie je to prechod z neslobody do slobody, z policajnej totality do ako tak fungujúceho právneho štátu, z chudoby do bohatstva. Čo môže November znamenať v našej dnešnej realite, čím môže byť pre nás mladých? Fedor Gál nedávno v .týždni napísal, že je ideálom. Stráca ale tento ideál na zrozumiteľnosti tak, ako „materiálna“ porevolučná zmena?
Je to ideál. No aký ideál, slobody a demokracie? Ktorej? Tej tu a teraz, Krylovými slovami, tej s kozmetickou vadou? Takýto ideál Novembra je rozpoznateľný len ťažko. Preto ho vnímam viac ako základné ľudské nastavenie než ako štátoprávny koncept či stav právneho štátu a ekonomiky. Z Nežnej revolúcie viem vybrať skôr hodnotové princípy človeka než inštitučný rozmer krajiny. Sme pri pravde a láske na jednej strane, lži a nenávisti na druhej. Môže sa takýto ideál vyčerpať, stratiť na zrozumiteľnosti, prekonať novou dobou? Pochybujem.
Tak ako ideál Novembra zohral svoju úlohu v boji s Mečiarom a aj na námestiach po vražde Jána a Martiny, myslím, že sa oň dá oprieť aj teraz. Dá sa oň totiž oprieť vždy. Takže 17. november môže byť rámcom budúcoročných volieb. To by mohla byť naša výzva. Nie však politicky – to bude spŕška nenávisti a demagógie –, ale občiansky, ľudsky, osobne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.