Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

November 1989 ako korisť

.peter Zajac .spoločnosť .téma

Agentúra Focus urobila aktuálne výskum, ako vnímajú ľudia November 1989. Najpozitívnejšie prijímajú slobodu, ktorú priniesol pád totalitného režimu, spojenú s osobnou autonómiou a možnosťou sebarealizácie.

November 1989 ako korisť PETER BRENKUS/ČSTK/TASR 29. november 1989, Bratislava: V SND sa stretli predstavitelia VPN a Občianskeho fóra vrátane Václava Havla, Jána Budaja, Milana Kňažka či Petra Zajaca. Obe hnutia tu podpísali dohodu o spolupráci.

v prieskume to uviedlo 64 percent zúčastnených. Za jeden z najväčších prínosov Novembra 1989 považuje slobodu cestovania a pohybu 47 percent opýtaných. Za ňou nasledujú možnosť pracovať v zahraničí (25 percent) a sloboda prejavu (23 percent). Zároveň 56 percent opýtaných súhlasilo s tým, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to.

Je to trochu zvláštny výskum Post Bellum a Chcem tu zostať. Ja by som sa pýtal na to, ako sú ľudia spokojní s aktuálnym stavom ekonomiky, s príslušnosťou Slovenska k EÚ a NATO a ako vnímajú svoju situáciu v porovnaní so susednými stredoeurópskymi štátmi. V odpovediach na tieto otázky sa najlepšie zračí aj odpoveď na otázku, ako sú spokojní s Novembrom 1989.

Nekladiem si však túto otázku. Zaujíma ma odpoveď na inú otázku – aká je pamäť Novembra 1989?

má Slovensko pamäť?

Má, ale plytkú. Čo si z Novembra 1989 pamätáme? Štrnganie kľúčov. Milana Kňažka a Jána Budaja. To sú dnešné posolstvá roku 1989. Niektorí možno ešte spomenú plavbu po Dunaji do Hainburgu an der Donau. Vtedy som sa kruciálne pomýlil, preto som tam nebol. O Hainburgu mi najprv rozprávali Martin Bútora s Agnesom Snopkom nočnou cestou autom, keď sme sa bavili o tom, ako by bolo dobré spustiť Václava Havla z helikoptéry po povrazovom rebríku na Námestie SNP, namietal som, že čo keď sa pošmykne, zletí a bude po revolúcii. A keď hovorili o tom, ako pôjdeme do Hainburgu, jedna časť cestou na Devín, druhá loďou po Dunaji a tretia pešo rakúskymi poliami, rozčúlil som sa a povedal som im, že došliapeme rakúske polia a rakúski sedliaci nás vyženú vidlami.  

Nič z toho sa nestalo. Tak som prišiel o Hainburg. Rakúski sedliaci boli vľúdni, mali pripravený horúci čaj, na lodi bolo veselo a na slovenskej strane sa začali strihať ostnaté drôty. Alta ich doniesla niekoľko domov, urobila z nich kyticu, mali sme ju dosť dlho vo váze. 

V Hainburgu som nebol, ale inak som bol všade, kde to bolo potrebné. Prvý deň, v nedeľu 19. decembra, v Umeleckej besede, o ktorú viedol dlho spor Rudo Sikora s Ľubom Longauerom, ktorý tvrdil, že tie známe fotky z Umelky neboli z prvého dňa, ale z druhého, a Rudo zase tvrdil, že Umelku vymyslel on, lebo tam mal výstavu. Ten spor trval dlho, ale ukázalo sa, že fotky z prvého dňa mal Peter Pochylý u seba doma a že boli naozaj iné, bolo na nich vidno, ako podpisujeme na stole podpisové hárky spolu s Rudom Sikorom. Ani tých podpísaných nebolo päťsto, ale len okolo tristo, ale to je už dnes jedno. Aj s tým vymýšľaním názvu Verejnosť proti násiliu to bolo trochu ináč. Navrhovali ho tí, ktorí boli v nedeľu 19. decembra po mítingu, ktorý sa ešte nevolal míting, tak ako sa hovorca nevolal ešte hovorca, doma u Jana Langoša. No rozhodlo sa o ňom na druhý deň na Malej scéne – je z toho zvukový záznam na gramofónovej platni, ktorú robil Agnes Snopko s Ľubom Feldekom. Tam vznikol aj zoznam členov a konateľov budúceho Koordinačného výboru VPN, ktorý sa aklamačne schválil na Námestí SNP. A naozaj sme boli s ľubom Feldekom a s Eugenom Gindlom u riaditeľa Československej televízie na Slovensku Jaroslava Hlinického, ktorý sedel vtedy rovno oproti v budove dnešného ministerstva kultúry. Nemohol nás neprijať, to námestie mu burácalo pod oknami. Žoviálne oslovil Ľuba Feldeka, poznal ho zo starých čias, ale tú žoviálnosť sme nepripustili, musel súhlasiť s večernými dialógmi v budove televízie oproti cintorínu na Slávičom údolí. Na prvom, slávnom dialógu som nebol, na druhom som bol, ale tam zase neprišli súdruhovia komunisti, báli sa, prvá partia VPN im dala riadne na frak. Hlinický musel súhlasiť aj s tým, aby sa začali prenosy z Námestia SNP, bola to u nás prvá mediálna revolúcia. Odvtedy sa všetci komunisti, postkomunisti, fašisti a postfašisti (často sú to tí istí) boja mítingov. Ide z nich sila a strach.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite