medzi 15. aprílom a 4. júnom 1989 sa v Pekingu na Námestí nebeského mieru zhromažďovali čínski študenti, intelektuáli a robotníci a žiadali komunistický režim o demokratizáciu spoločnosti. V noci z 3. na 4. júna vyslala komunistická vláda na námestie tanky, aby protesty ukončili. Historici to pomenúvajú ako Pekinský masaker. Údaje o obetiach hovoria o tisícoch mŕtvych a zranených.
Vo východnom Nemecku panoval jeden z najrepresívnejších komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Od 4. septembra 1989 začali v Lipsku demonštrácie ľudí za slobodu a demokraciu. Spočiatku im bezpečnostné orgány nechávali voľný priebeh. S blížiacim sa 40. výročím vzniku NDR ale začala polícia zasahovať a zaistila asi 3 500 ľudí, pričom mnohých zranila. 9. október sa považoval v Lipsku za „Deň rozhodnutia“. V tento deň sa v tamojšom Kostole sv. Mikuláša konali modlitby za mier. Zúčastnilo sa ich asi dvetisíc ľudí. Po skončení vyšli pred kostol, kde ich čakali desaťtisíce ľudí, ktorí držali v rukách horiace sviečky. Asi 70-tisíc ľudí sa potom pohlo ulicami Lipska. Proti nim stálo 8-tisíc ozbrojených policajtov, špeciálne bojové zložky a vojaci. Ľudia skandovali „My sme ľud“ a dožadovali sa slobody a demokracie. Tvárou v tvár takému davu sa komunisti rozhodli ustúpiť. Dali príkaz, aby sa polícia a armáda stiahli z ulíc. Bol to začiatok konca NDR. 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr. Pekinský scenár sa v NDR nerealizoval.
Peking a Lipsko, Európa a Ázia. V tých rozhodujúcich chvíľach dejín sa ukázali dve civilizačné DNA týchto kontinentov. V Európe komunistický režim padol, v Ázii ďalej žije a tvrdo potláča svojich oponentov vo väzniciach a prevýchovných táboroch. To európske DNA sa objavilo vo chvíľach, keď sa Gorbačov pod tlakom vnútorných problémov ZSSR rozhodol nechať udalostiam v Európe roku 1989 voľný priebeh. Mimochodom, prezident Putin dnes otvorene vyhlasuje, že to bol politický omyl.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.