ide o viditeľný rozpor medzi tzv. veľkou a tzv. malou politikou. Kým v parlamentných voľbách dávajú Bystričania väčšinou hlasy stranám súčasnej opozície, na lokálnej úrovni je to inak. Tam si minimálne posledné 3 volebné obdobia volia primátora Jána Noska – oficiálne nezávislého, ale so silnými väzbami na strany Hlas a Smer.
V posledných komunálnych voľbách získal 66% hlasov, čiže je takmer isté, že ho volili aj mnohí z tých obyvateľov, ktorí na celoslovenskej úrovni preferujú strany z tábora súčasnej opozície. Prečo?
Dalo by sa to vysvetliť dosť jednoducho, keby bola Banská Bystrica objektívne úspešné mesto. Lenže nie je. V rebríčku kvality života v mestách a obciach, ktorý zverejňuje Najvyšší kontrolný úrad, je Banská Bystrica až na 371. mieste – spomedzi krajských miest najnižšie. Počet obyvateľov klesá už od roku 2002, nielen z dôvodu nízkej pôrodnosti, ale aj preto, že ľudia sa sťahujú za prácou, za štúdiom. Banská Bystrica má pritom na mesto ideálne DNA: pamiatky, rozľahlé námestie s kaviarňami, okolité lesy a kopce, turistické trasy a lyžiarske svahy doslova pár kilometrov od vášho bydliska. Možno nebyť týchto faktorov, bolo by sa odtiaľto odsťahovalo aj viac ľudí. Bystričania roky kritizujú MHD, stav chodníkov v meste, ale aj to, že mesto málo podporuje kultúru, zanikajú hudobné kluby či kníhkupectvá.
Obrovský problém je mestské bývanie. V pomere na počet obyvateľov má Bystrica cca štyrikrát menej mestských bytov ako Zvolen. Oveľa menšie Šahy či Brezno dokázali v posledných rokoch postaviť mestské bytovky, áno, napriek ťažkej finančnej situácii, aj covidu. Bystrica nepostavila žiadny mestský byt už od roku 2006. Okolo roku 2014 sa bývalá budova Slovenskej akadémie vied na Severnej ulici prerobila na mestské byty, tie sa však za podozrivých okolností sprivatizovali.
Nič, čo by uľahčovalo život obyvateľom mesta, to v Banskej Bystrici nemá jednoduché. A tak je trochu záhadou, prečo mesto vedie tri volebné obdobia za sebou ten istý primátor.
Podľa občianskych aktivistov k tomuto javu zrejme dopomáha nízky záujem celoslovenských médií o lokálne problémy a tiež silný vplyv vládnucej mestskej garnitúry na lokálne médiá – najmä na vplyvný portál Bystricoviny.sk, ktorý vlastní poslanec strany Hlas Miroslav Čellár. Okrem toho do každej schránky v meste chodia Radničné noviny, priestor pre vedenie mesta, v ktorom toto vedenie nedávno zrušilo stĺpček pre poslancov, čím prakticky zmizol posledný priestor pre aspoň občasné zverejnenie kritických názorov.
Dlhoročný aktivisti a mestskí poslanci k tomu dodávajú, že v meste sa od Nežnej revolúcie prakticky nikdy „poriadne nevyvetralo“. Podľa nich sa tu ešte v 90-tych rokoch dostali k moci postkomunisti-privatizéri a doteraz sa to reálne nezmenilo. Mesto by potrebovalo očistu, vyšetrovanie káuz, transparentné zverejnenie vlastníkov a ich vzťahov.
oligarchovia v pozadí
Verejnosť má právo vedieť, čo sa deje. Jedna z vecí, na ktorú miestni aktivisti upozorňujú, je výrazné postavenie oligarchov blízkych stranám Hlas a Smer v štruktúrach mesta. Najviac medializovanou tvárou spomedzi podnikateľov blízkych vládnym stranám je Adrián Polóny, majiteľ dopravného podniku SAD Zvolen. Táto spoločnosť zároveň vlastní 51% Dopravného podniku mesta Banská Bystrica, ktorý prevádzkuje trolejbusovú dopravu. Polónyho meno sa objavilo nedávno objavilo v zisteniach Denníka N, podľa ktorých prostredníctvom rôznych firiem skúpil viacero poľovníckych chát a zámočkov. Jeho podnik SAD Zvolen tiež bezplatne poskytoval Petrovi Pellegrinimu auto aj so šoférom.
Banskobystrická MHD je pritom terčom kritiky kvôli zaostávaniu v porovnaní MHD iných krajských miest – odborníci dlhodobo kritizujú napríklad starý vozový park, pretrvávajúcu nemožnosť platby kreditnou kartou, zle nastavený grafikon a neefektívnu sieť liniek. Počas tohtoročných vĺn horúčav sa naplno prejavila chyba, ktorú mestu vyčítali viacerí poslanci a aktivisti už pred rokmi: mesto umožnilo dopravcom jazdiť bez klimatizovaných vozidiel. Miestni aktivisti zorganizovali v auguste tohto roka „spoločné saunovanie“ v takomto neklimatizovanom trolejbuse. Namerali v ňom vyše 40 stupňov Celzia, spomína Jaroslav Huba, člen petičného výboru Chceme pohodlnú, spoľahlivú a udržateľnú MHD v Banskej Bystrici. Aktivisti tiež upozorňujú, že dopravca dlhodobo porušuje zmluvu a za niektoré porušenia ho mesto žaluje, napríklad nefungujúce platobné terminály. Pri iných porušeniach ako reklama na hazard na vozidlách, či prekročeniu maximálneho priemerného veku trolejbusov však mesto priviera oči a nevyžaduje od dopravcov nápravu.
Mesto nedávno uzatvorilo dodatok, ktorý opäť otvoril otázku, či nenahralo dopravcovi automatické predĺženie zmluvy. Dopravný podnik mesta Banská Bystrica vlastní trolejbusové vedenia aj trolejbusové depo, mesto sa napriek tomu zaviazalo, že po roku 2030 bude ďalej prevádzkovať trolejbusovú dopravu. Bez toho, aby sa s dopravcom dohodlo na podmienkach prenájmu infraštruktúry, takže je otázne, či vôbec niekto iný ako DPM BB môže trolejbusovú dopravu v meste prevádzkovať.
zvláštne spravovaný majetok mesta
Ďalšou vplyvnou postavou je Dušan Argaláš, predseda predstavenstva mestskej obchodnej spoločnosti MBB, spolužiak a kamarát Petra Pellegriniho. Spoločnosť MBB vlastní a spravuje veľkú časť kľúčového majetku mesta, okrem iného zimný štadión, plaváreň, či mestské nájomné byty. Ani mestskí poslanci Dávid Kapusta a Tomáš Sobota, ktorí sú členmi dozornej rady MBB, sa pritom dlhodobo nevedia dopátrať k informáciám ohľadom financovania niektorých účtovných stredísk.
Jedným z medializovaných problémov bol spor z februára 2023 o poplatky za využívanie zimného štadióna, ktoré by boli pre mládežnícky hokejový klub problémové až likvidačné: mesto v tomto roku vyčlenilo na prevádzku zimného štadióna 1,3 milióna EUR, čo bola jedna z najvyšších finančných podpôr z verejných zdrojov na Slovensku, napriek tomu však spoločnosť MBB žiadala od mládežníckeho klubu OZ Barani ďalších 180 000 EUR. Po protestoch zo strany klubu a rodičov detí mesto znížilo cenu prenájmu na 50 000 Eur ročne – stále jednu z najvyšších platieb od hokejovej mládeže na celom Slovensku. Barani boli v posledných dvoch rokoch majstrami Slovenska v najvyššej juniorskej súťaži. Mesto by malo byť na to nielen teoreticky hrdé, ale hlavne by malo svoju hokejovú mládež náležite podporovať. Prečo to nerobí?
Na zimnom štadióne okrem toho funguje súkromný wellness, ktorý platí prenájom 266€ na rok so zmluvou do roku 2066.Výber firmy s takto zásadnými podmienkami pritom neprebehol otvorenou súťažou. https://bbonline.sk/blog/poslanecky-prieskum-mozne...
Ďalším prípadom, keď mesto nekoná v prospech verejnosti, je banskobystrické plážové kúpalisko. Jeho nájomcom je Juraj Sninský, ktorý vlastní aj susedný Hotel Dixon. Verejnosť a aktivisti hlavne v posledných rokoch upozorňujú na zanedbaný stav kúpaliska. Vedenie mesta dlhodobo presviedča Bystričanov, že zmluva je nevypovedateľná, alebo že by jej vypovedaním vznikli mestu nesmierne škody. Nájomná zmluva je pritom uzavretá na 30 rokov s ročným nájmom 33,19 € za areál vo veľkosti viac ako 92000 m2, s opciou na ďalších 10 rokov a s predkupným pravom. A zatiaľ sa čoraz viac Bystričanov chodí v lete kúpať do iných miest. Okrem tých, ktorí tú možnosť nemajú.
zakliaty bytový dom na Internátnej?
Mestská spoločnosť MBB čelí kritike aj v téme nájomného bývania. Spoločnosť buď priamo vlastní bytové domy, ktoré sú súčasťou mestského nájomného bývania, alebo spravuje bytové domy vo vlastníctve mesta. Nedávny poslanecký prieskum bytového domu na Medenej ulici odhalil množstvo nedostatkov tejto budovy, ktorá pritom bola skolaudovaná len pred 20 rokmi.
Najväčšia kritika sa týka bytového domu na Internátnej 12. Ide o niekdajšiu športovú ubytovňu, do ktorej mesto začalo po roku 1990 segregovať Rómov. Napriek viacerým vykazovaným opravám je dom v podstate v pôvodnom stave bez reálnej rekonštrukcie, s pôvodnými oknami a predovšetkým diskriminačnými a demotivujúcimi podmienkami. Viac rokov bol bytový dom napríklad bez funkčných regulátorov na radiátoroch, čím nastala paradoxná situácia: nájomníkom síce merali a účtovali množstvo spotrebovaného tepla, avšak nedali im možnosť šetriť ním. V prípade kúrenia počas teplých dní museli len otvoriť okno a zbytočne spotrebované teplo následne zaplatiť. Regulátory spoločnosť MBB namontovala až potom, ako miestni obyvatelia v spolupráci s aktivistami podali podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
Miestni aktivisti boli nominovaní na cenu Roma Spirit 2022. V júni tohto roka označil Verejný ochranca práv SR nastavenie nájomných zmlúv v tejto bytovke za protiprávne a požiadal mesto o nápravu.
kradnutie uznesení ako pracovná metóda
Fungovanie na zastupiteľstve je tiež zvláštne. Aktivisti sa sťažujú, že počas mandátu primátora Noska sa opakovane stáva, že keď mu donesú na stôl nejaký problém, vedenie mesta sa ho snaží bagatelizovať a zamiesť pod koberec. Keď však aktivisti vytrvajú a napríklad podajú uznesenie do mestského zastupiteľstva, vedenie to rieši po svojom: opakovane za uznesenie podané opozičnými nezahlasovali, ale prakticky ho odkopírovali, podali cez niekoho z vládnuceho poslaneckého klubu a zahlasovali zaň. Následne sa ešte vyriešením problému pochválili ako svojou iniciatívou, aktivistov nespomenuli vôbec a ohradili sa voči kritikom.
Takýmto spôsobom bolo presadené napríklad uznesenie o bývaní v septembri 2024, ale opozičným poslancom sa to stáva priebežne veľmi často.
mestký park ako za Lenina
Medzi najväčšie zlyhania Noskovho mandátu patrí Mestský park, za totality známy ako „Leninov“. Jeho sága bola aj v celoštátnych médiách. V roku 2019 mesto chcelo park prvý raz „revitalizovať“ masívnymi výrubmi, ale po protestoch prípravy zastavili aj vďaka podnetu, ktorý podala na prokuratúru aktivistka Beata Hirt: prokuratúra zhodnotila, že mesto porušilo stavebný zákon. Reakcia Jána Noska bola, že Beatu Hirt odvolal z Rady primátora Banskej Bystrice pre mimovládne neziskové organizácie.
Nasledoval participatívny proces Referátu participácie Mesta Banská Bystrica (podľa mnohých nie veľmi úspešný). Výsledkom bolo odignorovanie väčšiny odborných pripomienok a súťaž architektonických návrhov. Zo súťaže bolo vybraté riešenie, ktoré malo vyťať vyše 400 stromov - viac ako polovicu stromov v parku. Vďaka masívnej mobilizácii verejnosti nakoniec mesto ustúpilo a vyrúbaných stromov bude menej, no stále oveľa viac, ako odporúčajú odborníci v čase klimatickej krízy, v ktorej sú staré stromy a tieň jednými z najcennejších vecí, hovorí Beata Hirt.