krásne hodnotenie jedného z boxerských odborníkov 50. a 60. rokov minulého storočia. Je o Stredoeurópanovi, ktorý pôsobil v Maďarsku (v športe, ktorý sa tam volá ökölvivás) na Slovensku (tu to je pästiarstvo) a v Česku (tam zase rohování). Stále to však bol šport, v ktorom vynikal nad svojimi rovesníkmi – box.

So začlenením Júliusa Tormu (Torma Gyula) do slovenských reálií je to mierne zložité – narodil sa v Budapešti a zomrel v Prahe. Jeho rodičia však pochádzali z Komjatíc, krátko žili v Parkane (dnes Štúrovo), odkiaľ sa do Budapešti odsťahovali za prácou. Navyše svoje najväčšie úspechy zažil Torma ako člen ŠK Baťovany (dnes Partizánske). Takže do zoznamu veľkých osobností Slovenska právom patrí.

Ako sme spomenuli, narodil sa v Budapešti. Tam aj po prvýkrát – ako desaťročný – „pričuchol“ k boxu. Odvtedy sa datuje Gyulov či Gyusziho mimoriadny vzostup. V období rokov 1932 až 1939 získal šesť titulov majstra Maďarska vo všetkých vekových a hmotnostných kategóriách tak, ako postupne rástol a priberal. Medzi mužov ho postavili už ako štrnásťročného, v najnižšej, mušej, kategórii. Boxoval so súperom o dvanásť rokov starším a súboj vyhral. Do reprezentačného družstva Maďarska ho zaradili v roku 1938 ako šestnásťročného. Prvý titul medzi dospelými získal v devätnástich rokoch a po ňom nasledovalo ďalších šesť v nepretržitej sérii. Jeho trénerským „otcom“ bol legendárny Zsigmond Adler, ktorý vychoval viacerých maďarských majstrov boxu.

S Adlerom sa spája príhoda, ktorá výrazne charakterizuje povahu Gyula Tormu. Zsigmond Adler bol Žid  a ako takého ho počas druhej svetovej vojny zatkli a internovali. Torma zorganizoval záchrannú akciu, aby trénera oslobodil. „Vedeli sme, kde je, a tak sme si poňho išli,“ povedal raz rozhodný Torma. Bolo ich päť. Pred bránou tábora zinscenovali medzi sebou divokú bitku. A poriadne krvavú, aby to nevyzeralo iba naoko. Potrebovali odpútať pozornosť stráží. Torma medzitým prekĺzol dovnútra, Adlera vyslobodil a do konca vojny ho ukrýval.

V Budapešti bola po vojne situácia dosť komplikovaná. Vysoká inflácia výrazne znižovala životnú úroveň. Maďarský pästiarsky zväz Tormovi veľmi nepomohol, a tak dal na radu futbalistu Ladislava Kubalu, ktorý sa už predtým dostal do Československa. „Príď, tu je lepšie, žiaden hlad ako v Budapešti,“ lanáril ho. A tak sa Torma ocitol v decembri roku 1946 v zemi svojich rodičov. Niekoľko týždňov po ňom zamierila do novej vlasti aj jeho manželka. Prepašovali ju tajne loďou cez Dunaj. Mala so sebou iba zopár osobných vecí, nábytok z orechového dreva a v brušku prenášala dcéru.