Esej: Neotročiť metaforám!

to sa zároveň deje v dobe boomu nových komunikačných a informačných technológií. Ich zásluhou sa isté témy, heslá či symboly stávajú ešte výbušnejšími aj propagandisticky výnosnejšími. To platí, zdá sa, aj pre tému a symbol „Mníchov 1938“.

„Mníchov“ sa stal básnickým obrazom, floskulou, zaklínadlom, bojovým heslom. A nástrojom propagandistickej rétoriky. Aj tej, ktorú v poslednom čase oprášil Robert Fico – slovutný to dejepisec, aj štátnik s realistickým zmyslom pre kapitulantstvo. To sme sa ale, tuším, dostali niekam, kam sme pôvodne nechceli...

prekrútiť históriu na nepoznanie 

Od začiatku svojej politickej kariéry Robert Fico systematicky spochybňoval členstvo SR v NATO. Príznačne hmlistý spôsob, akým dnes až neuveriteľne spája odvolávanie sa na históriu Mníchovského diktátu s cieľom vyvolať pochybnosti ohľadom fungovania „nejakého článku 5“, je spôsob, akým rétoricky a propagandisticky zabiť viac múch jednou ranou. Nielenže tým spochybňuje naše zmluvné záväzky v rámci NATO; spochybňuje tým aj funkčnosť a zmysel samotnej organizácie. A keď v narážke obviní spojencov z toho, že svoje záväzky voči nám zamýšľajú porušiť, zároveň tým ospravedlňuje svoje vlastné odmietnutie spojenecko-zmluvných záväzkov Slovenskej republiky. Všetkým týmto obracia predošlé argumenty svojich politických odporcov a kritikov proti nim samým. Umlčiava obvinenia vznesené proti nemu a jeho vláde z kapitulantstva, kolaborantstva a vlastizradných sklonov. Nakladá tým aj svojim kritikom v západných demokraciách. Všetkých nás takto poučuje o histórii vo svojej vlastnej interpretácii, zdedenej z normalizačného režimu a nanovo „remasterovanej“ na školeniach putinovskej Moskvy. Tým nám vyráža z rúk našu obľúbenú „mníchovskú kartu“, berie nám našu obľúbenú metaforu, dekonštruuje kritiku vznášanú proti jeho politike a osobe ako prázdne táraniny pokrytcov a historických nevzdelancov. To vyzerá na celkom dobrú hernú kombináciu. (Akoby aj nie, ak je od ruských trénerov!)    

Ale Putin ani jeho tunajší ašpirujúci vazal neslávia svoje parciálne a pochybné víťazstvá len vďaka svojej chytrosti, ale aj vďaka chybám svojich oponentov. Už sme si naznačili, že propagandistickému prekrúcaniu histórie prajú isté okolnosti. Čím zložitejšia je medzinárodná situácia, čím menej zodpovedá našim donedávna navyknutým schémam posudzovania, tým silnejšie je pokušenie uchopiť ju v jednoduchých pojmoch, nejakým jednoduchým a všeobsiahlym vysvetlením, nejakým senzačným odhalením. Nové komunikačné a informačné technológie vytvárajú prostredie, v ktorom sa všeobecne lepšie darí heslám a zaklínadlám než skutočným argumentom. Najmä ak sú tie argumenty čo i len trochu komplexnejšie, vyžadujúce viac než niekoľko sekúnd pozornosti, tobôž ak predpokladajú nejaký vedomostný základ alebo dokonca nejaké to (uch, čort!) vzdelanie. A tak sme si zvykli nahrádzať argumenty heslami. Naučili sme sa už aj, že na istých fórach sa neoplatí diskutovať príliš zložito o príliš delikátnych témach. Ba ani príliš slušne. Svoju oprsklosť odôvodňujeme tým že nám ide o dobrú vec v situácii, keď nie je čas na siahodlhé rozpravy a prejemnelú etiketu. To sa obzvlášť rado zdôrazňuje v časoch volebných kampaní – ale v dobe sociálnych sietí sa predvolebné kampane stávajú permanentnými.