na úvahu o prítomnosti násilia v základoch našej civilizácie môžeme teraz nadviazať. Aj s aplikáciou na súčasnú dobu. Mnohé poznatky nasvedčujú, že ľudská agresivita je tu od pradávna a ani rozvoj modernej civilizácie s ňou neskoncoval. Naopak, dodáva jej nové, sofistikovanejšie formy. Znamená to, že vojnové násilie je v našej povahe geneticky zakódované? Alebo je to len vynález neskorších dôb, keď si rast populácie, nerovné majetkové vzťahy, vznik veľkých štátnych útvarov, boj o zdroje a ďalšie civilizačné zmeny vynútili organizované formy boja medzi organizovanými ľudskými skupinami? A vyplýva z toho nejaký návod na zvládanie nových bezpečnostných hrozieb?

kde sídli vojnychtivosť?

Antropológovia sa zväčša zhodujú v presvedčení, že ľudský druh nie je vo svojom genetickom základe jednosmerne „naprogramovaný“ ani v smere agresivity, ani v smere mierumilovnosti. To je pochopiteľné aj vzhľadom na skutočnosť, že správanie človeka neurčujú len nereflektované pudy, ale aj vedomé kalkulácie. Je tu však aj dlhý spor antropológov o pôvod zložitejších, organizovaných foriem ľudského násilia – o vojnu v zmysle, v akom o nej bežne uvažujeme. Chápe sa tiež ako spor „jastraby“ verzus „holubice“. 

Tí prví, „jastraby“, zastávajú názor, že vojna je fylogeneticky hlboko v biologických základoch nášho druhu zakódovaný vzorec správania a možno ho pozorovať u našich blízkych príbuzných živočíšnych druhov, menovite šimpanzov a ešte menovitejšie šimpanzov učenlivých (Pan troglodytes). Tento pohľad býva charakterizovaný aj ako perspektíva „hlbokých koreňov“ (deep roots) organizovaného násilia v genetickej výbave nášho druhu. 

Tí druhí, teda „holubice“, naopak tvrdia, že vojna je z hľadiska histórie nášho druhu relatívne nedávnym vynálezom – to je „perspektíva plytkých koreňov“ (shallow roots). A odvolávajú sa opäť na náš fylogenetický základ a opäť aj na našich blízkych príbuzných, menovite šimpanzov (sic!), no ešte menovitejšie na mierumilovný šimpanzí druh, na šimpanza bonobo (Pan paniscus) – roztomilých ľudoopov, trochu útlejších než šimpanz učenlivý, vnútrodruhovo menej agresívne súperivých. Kým sociálne usporiadanie troglodytov je patriarchálne, zoskupené okolo alfa samca, a o túto pozíciu sa vedú tvrdé boje, bonobovia sa združujú na matriarchálnom základe okolo alfa samice, v behaviorálnych vzorcoch, ktoré charakterizuje viac mierumilovná spolupráca než boj o pozície medzi samcami. Bonobovia sa vyznačujú aj vysokou frekvenciou promiskuitného sexuálneho styku, ktorého funkciou je podľa expertov aj odbúravanie stresu, sociálneho napätia a prevencia konfliktov; skrátka: make love, not war... Dovolím si však poznámku: popri všetkom spomenutom by sme si nemali nahovárať, že keď sa samci-troglodyti medzi sebou pobijú a dorantajú, nebude to kvôli babám. Pripomínam tiež, že oba druhy majú spoločných 99,6 percenta DNA.