vyprovokovalo rozširovanie NATO ruskú agresiu? Niektorí zahraniční analytici stále špekulujú, či Západ nesie časť zodpovednosti za vypuknutie vojny na Ukrajine. Bezprostrední susedia Ruska však svoje úvahy takto nezačínajú.

Táto otázka ich právom irituje, pretože mlčky predpokladá, že v stredovýchodnej Európe stále existuje sféra ruského vplyvu. Menšie a stredne veľké krajiny by bez NATO boli zbavené práva zúčastniť sa kľúčových rozhodnutí v medzinárodnej politike. Boli by podriadené moci „geopolitického realizmu“. Bolo by im odopreté suverénne právo rozhodnúť sa, či sa pridajú k spoločenstvám, akým je napríklad NATO.

Jedna vec sa zdá byť istou: krajiny strednej a východnej Európy majú jasno v tom, čo sa mohlo stať s ich suverenitou, ak by sa neprihlásili o členstvo v nadnárodných štruktúrach, akými sú EÚ a NATO. Odpoveďou je história jednej krajiny z rovnakého regiónu: Bieloruska.

ako vznikla posledná skutočná diktatúra v Európe

Zánik ZSSR so sebou tejto bývalej sovietskej republike v decembri 1991 priniesol aj nezávislosť. Dokument, ktorý definitívne znamenal rozpad sovietskeho impéria bol, zhodou náhod, podpísaný v Bielorusku, na luxusnom loveckom zámočku v Belovežskom pralese. Dohodu vyjednal za Rusko Boris Jeľcin, za Ukrajinu Leonid Kravčuk a Stanislav Šuškevič, ktorý sa neskôr stal prvým prezidentom Bieloruska. 

Keďže si Bielorusko vybralo inú cestu ako jeho susedia, tak sa krajina s takmer desiatimi miliónmi obyvateľov stala extrémne zaujímavou prípadovou štúdiou v európskej politike. Namiesto príklonu k západným štruktúram a hodnotám sa rozhodla udržať si väzby s Moskvou, ponechávajúc si štatút suverénneho štátu. Dnes sa dá zhodnotiť, že tento plán vo veľkom zlyhal.