životné peripetie hrdinu tohto rozprávania, Dominika Tatarku, sú mimoriadne pozoruhodné – od detstva v chudobnej rodine na hornom Považí cez štúdium na parížskej Sorbonne, účasť v povstaní, poslušné pritakávanie pofebruárovým zmenám v réžii KSČ a potom kritiku komunistickej totality až k nútenej identite disidenta umlčaného mocou.

Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913 v považskej dedinke Drienové. Bol jedným zo siedmich detí, matka bola vdova – jej manžel, Dominikov otec, padol v prvej svetovej vojne. Matka si malého Dominika vymodlila v poľskej Czenstochowej. Panne Márii síce sľúbila, že syn bude kňazom, on sa však vyvinul iným smerom. Chodil na katolícke gymnázium do Nitry, neskôr na československé reálne gymnázium v Trenčíne. V rokoch 1934 – 1938 študoval slovenčinu, češtinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. Po skončení štúdií pokračoval ešte rok na parížskej Sorbonne.

Po návrate domov bol gymnaziálnym profesorom francúzštiny a slovenčiny na gymnáziách v Žiline a Martine. Nič nenasvedčovalo, že by ho čakal akokoľvek zvláštny život. Bojoval v SNP, kde takmer prišiel o život. Pod dojmom tejto skutočnosti, ale aj vplyvom socialistických myšlienok, ktoré zažil v čase svojho štúdia vo Francúzsku, vstúpil počas druhej svetovej vojny do komunistickej strany. Zaradil sa tak ku generácii ľudí, ktorí boli presvedčení, že komunizmus je civilizačná misia, ktorá je spojená s pokrokom. Dal sa tak plne do služieb „prerábania“ skutočnosti aj ľudí na obraz tejto vízie. Robil tak ako publicista, spisovateľ, ale aj ako zapálený agitátor združstevňovania. Preto možno obdobie konca štyridsiatych a prvej polovice päťdesiatych rokov v živote Dominika Tatarku označiť právom za obdobie najkontroverznejšie. Tým, že dobrovoľne vstúpil do služieb nedemokratického režimu, sa stal jedným zo šíriteľov stalinskej ideológie. 

O začiatku jeho umeleckej transformácie smerom k socialistickému realizmu svedčí už jeho prvý román Farská republika. V ňom schematickým pohľadom poplatným režimu popísal obdobie Slovenského štátu. Vládnuci režim prijal román pozitívne, čoho dôkazom bola aj Národná cena, ktorú zaň dostal v roku 1949.