v každom prípade naša doba nie je taká racionálna, ako sme si donedávna zvykli namýšľať, hoci niektorí si to namýšľajú, tuším, dodnes. 90. roky 20. storočia zažili okrem iných znepokojivých javov pozoruhodný nárast prípadov extrémnych sektárskych aktivít.

vraždili iných aj seba

V apríli 1993 zahynulo 86 členov sekty Potomstvo Davidovo, mužov, žien aj detí, pod vedením svojho guru Davida Koresha následkom požiaru po tom, čo sedem týždňov kládli ozbrojený odpor zabarikádovaní na ranči Apokalypsa jednotkám FBI. K obetiam patrili muži, ženy aj deti.

V marci 1995 spáchala sekta Óm Šinrikjó útok na tokijské metro bojovým plynom sarín. Útok nebol príliš vydarený, ale vyžiadal si desať mŕtvych a množstvo ďalších postihnutých muselo byť hospitalizovaných. Rozkaz na útok, ktorý vydal vodca Šoko Asahara (z vlastného rozhlasu vo Vladivostoku, kde mala sekta aj početných stúpencov), bol zároveň výzvou na kolektívnu samovraždu jeho verných, v súvislosti s údajným nastávajúcim koncom sveta.

V decembri toho istého roku sa v blízkosti istej francúzskej dediny našlo 16 obhorených tiel príslušníkov sekty menom Rád slnečného chrámu. Tá už v predchádzajúcom roku zanechala niekoľko desiatok mŕtvych členov, ktorí zahynuli pri požiaroch vo Švajčiarsku a Kanade. Všetky indície vrátane predchádzajúcich vyhlásení členov sekty ukazovali na kolektívnu samovraždu v mene cesty k vyššiemu duchovnému poznaniu.

Zoznam podobných prípadov nie je zďaleka kompletný. Predchádzali mu početné prípady spoločenstiev hlásajúcich v rôznych verziách blízky koniec sveta – spoločenstiev, ktoré ich vodcovia organizovali s použitím extrémne manipulatívnych a donucujúcich postupov. Výzvy na páchanie kolektívneho násilia a pokusy o násilné akcie vrátane vrážd sa tu prelínali s momentom sebazničenia. Za všetky spomeňme najextrémnejší príklad globálne medializovanej kolektívnej samovraždy 931 príslušníkov sekty Svätyňa ľudu pod vedením bývalého protestantského pastora Jima Jonesa v Guyane v novembri 1978.