tie pragmatické dôvody vychádzajú z myšlienky, že nehovoriť s Talibanom sa nedá, pretože tak skoro neodíde. Tie vznešené tvrdia, že uznanie a diplomatické kontakty s Talibanom budú cestou k zlepšeniu situácie pre ľudí v Afganistane.

ako Američania ponechali Afganistan svojmu osudu

15. augusta 2021 štartovali z letiska v Kábule posledné americké lietadlá. Zúfalí Afganci sa im vešali na podvozky – odhodlaní radšej zahynúť, ako neskúsiť aj krajný spôsob úniku pred Talibanom. Boli to často spolupracovníci amerických síl a ľudia, ktorí verili, že v Afganistane je možné vybudovať spoločnosť rovnoprávnych občanov.

Afganci už mali s krutosťou Talibov skúsenosti. Prvé obdobie vlády Talibanu tu trvalo od septembra 1996, keď Taliban dobyl Kábul a vytvoril tzv. Islamský emirát Afganistan, do jesene 2001, keď „emirát“ obsadili Američania a ich spojenci v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Potom boli v Afganistane dvadsať rokov medzinárodné vojská. Americké a spojenecké sily tam boli v najvyššom počte v roku 2011 – ich prítomnosť dosiahla približne 100-tisíc. No v roku 2014 sa bojová misia oficiálne skončila, to už v Afganistane zostali len poradcovia a špecialisti, k tomu nejaké protiteroristické jednotky. Stúpal počet útokov vedených talibanskými povstalcami a tí postupne získavali územie. Situácii vôbec neprospela skorumpovanosť mnohých afganských politikov. Taliban silnel a v USA prevládol postoj, že Afganistan treba ponechať svojmu osudu. Vo februári 2020, za prvej Trumpovej administratívy, bola v Katare podpísaná dohoda o úplnom odchode amerických vojsk – podpísali ju osobitný vyslanec USA pre Afganistan a s ním hlavný vyjednávač Talibanu v prítomnosti amerického ministra zahraničia Mika Pompea.

Posledné zvyšky americkej prítomnosti v Afganistane zmizli 15. augusta 2021 – Taliban opäť obsadil Kábul a prevzal moc. Krajinu uvrhol do humanitárneho pekla.

Americký odchod je dodnes kontroverzná záležitosť – bol rýchly, nepripravený, zanechal mnohých prodemokratických Afgancov napospas Talibanu a vyslal signál, jeden z prvých, že USA prestáva byť spoľahlivým spojencom.

skúsime vychovať Taliban cukrom a bičom?

Taliban vládne päť rokov a svet už rezignoval na možnosť, že by tak skoro odišiel. Postoj medzinárodného spoločenstva k Talibanu sa dostal do dilemy: Uznať alebo neuznať? Komunikovať alebo nekomunikovať? Talibanskú vládu doteraz oficiálne uznal jediný štát: Rusko. Čína ju síce oficiálne neuznala, ale akceptuje jej veľvyslanca na svojej pôde. Istý level diplomatických stykov s Talibanom pestujú krajiny, ako sú Pakistan, Irán, Spojené arabské emiráty, Turecko a Uzbekistan. Nijaké skutočné demokracie.

Tie však zjavne o uznaní premýšľajú. Týždenník The Economist venoval jedno zo svojich augustových čísel otázke, ako postupovať voči Talibanu a či s ním vôbec hovoriť. Mesačník Foreign Affairs okolo výročia nástupu Talibanu k moci tiež riešil túto tému. Časť diplomatov a bezpečnostných analytikov, ale aj humanitárnych pracovníkov hovorí toto: Taliban neodíde, tak naň treba aplikovať niečo ako diplomatické odstrašenie. Z jednej strany vyjednávanie o ústupkoch zahraničných partnerov, z druhej nátlak, aby Taliban robil ústupky. Bez diplomatického uznania je to, argumentuje The Economist, nemožné.