pancier proti bombám

Keď bola v roku 1922 podpísaná Washingtonská námorná zmluva, ktorej cieľom bolo obmedziť námorné zbrojenie, najväčšia pozornosť bola pôvodne venovaná kategórii najťažších lodí, bitevných krížnikov a bitevných lodí. Trochu v úzadí zostali lietadlové lode, ktoré sa začali rodiť prakticky len koncom Veľkej vojny. Tonážne limity lietadlových lodí pre Veľkú Britániu a Spojené štáty boli vo výške 135 000 ton, pre Japonsko 81 000 ton a pre Francúzsko a Taliansko po 60 000 ton. Zároveň pre lietadlovú loď bol stanovený najväčší výtlak 27 000 ton. Využitím týchto limitov signatármi zmluvy v čase druhej svetovej vojny sme sa zväčša zaoberali v predchádzajúcich častiach. 

Škrty finančných rozpočtov v medzivojnovom období postihli najmä Royal Navy, takže okrem prestavby bitevných krížnikov Courageous  a Glorious na lietadlové lode, do jej arzenálu do vypuknutia vojny pribudla jediná moderná loď Ark Royal. Aj keď Admiralita začiatkom 30. rokov dospela k rozhodnutiu flotilu lietadlových lodí modernizovať, nedostatok financií umožnil začať stavbu nových lodí až v roku 1937. Štvorica lodí triedy Illustrious (Illustrious, Victorious, Formidable  a Indomitable ) s plným výtlakom od 29 140 ton do 29 730 ton (Indomitable) bola dokončená v rokoch 1940 – 1941. Lode boli poháňané tromi skupinami turbín s výkonom 110 000 koní, čo im umožnilo dosiahnuť rýchlosť 30,5 uzla. Boky trupu a hangáru boli chránené pancierom s hrúbkou 114 milimetrov, čo síce obmedzovalo kapacitu hangáru, ale dôležitejšie bolo pancierovanie letovej paluby s hrúbkou 76 milimetrov. 

Počas vojny sa preukázala vysoká odolnosť britských lodí voči leteckým bombám. Illustrious  v januári 1941 zasiahlo až sedem 250-kilogramových bômb, Formidable  v máji 1941 „prežila“ šesť bômb, avšak lode boli na niekoľko mesiacov vyradené z boja. Victorious  a Formidable neskôr v Pacifiku dokázali vzdorovať aj útokom kamikadze. Vo vojnovom roku 1939 začala stavba dvojice lodí triedy Implacable (Indefatigable a Implacable) vychádzajúcej z mierne upravenej triedy Illustrious. Mali dlhšiu letovú palubu, výtlak vzrástol na 32 110 ton, poháňala ich štvorica turbín s výkonom 148 000 koní, takže rýchlosť sa zvýšila na 32 uzlov. Hangár mal bočný pancier len s hrúbkou 51 milimetrov, čo umožnilo zvýšiť počet lietadiel až na 60. Lode boli dokončené v máji, respektíve v auguste 1944 a operovali v Pacifiku. Aj Indefatigable zasiahol kamikadze, ale loď utrpela len malé škody. 

Celá šestica pretrvala vojnu a okrem Victorious bola vyradená v rokoch 1953 – 1956. Victorious  sa v rokoch 1950 – 1957 podrobila rozsiahlej rekonštrukcii, pri ktorej ako prvá britská loď dostala šikmú letovú palubu a bola upravená na prevádzku prúdových lietadiel. Zo služby bola vyradená až v roku 1969. 

nezničiteľná trieda Colossus

Potopenie lodí Courageous  a Glorious  hneď v prvej fáze vojny a čoskoro aj Ark Royal predstavovalo hotovú katastrofu. Prebiehajúca stavba lodí triedy Illustrious a jej variantov bola časovo a finančne náročná, takže Admiralita zvažovala viaceré možnosti. Do úvahy prichádzala prestavba krížnikov či obchodných lodí alebo stavba menších lietadlových lodí.