prieskumy ukazujú, že viac ako polovica Európanov si myslí, že AI zničí viac práce, ako vytvorí. A podľa jednej z najcitovanejších štúdií je približne 80 % amerických pracovných miest vystavených potenciálnej automatizácii v aspoň niektorých úlohách.

Obavy, že technológie nahradia ľudí, siahajú prinajmenšom do priemyselnej revolúcie. História je však plná príkladov, keď technológia zrušila konkrétne pracovné miesta, no zároveň otvorila priestor pre nové úlohy, profesie a odvetvia. Auto zlikvidovalo kočišov a drožky, ale vytvorilo celý ekosystém od autoservisov po diaľničnú logistiku. Osobný počítač odstránil písacie stroje a manuálne účtovníctvo, ale vytvoril softvérový priemysel a digitálny marketing. Traktor a kombajn vyhnali z polí stovky miliónov ľudí, ktorí sa mohli venovať novým zamestnaniam v potravinárskom priemysle či napĺňaniu iných spotrebiteľských túžob a práci s vyššou pridanou hodnotou. Vznikli povolania, ktoré pred nástupom týchto technológií nielenže nebolo možné pomenovať, ale ani si predstaviť.

Na tento historický argument však existujú dva legitímne protiargumenty.

Po prvé, na rozdiel od predchádzajúcich vĺn automatizácie, ktoré nahrádzali fyzickú prácu, AI je technológia, ktorá externalizuje myslenie a kognitívnu prácu. Prekladá, píše texty, analyzuje dokumenty, programuje, vyhľadáva právne argumenty, pripravuje marketingové kampane a odpovedá na otázky, ktoré sme ešte nedávno považovali za doménu ľudského intelektu. Zároveň je tempo vývoja umelej inteligencie mimoriadne rýchle: od spustenia ChatGPT v novembri 2022 k plne autonómnym AI agentom, ktorí dokážu vykonávať zložité úlohy, ubehli necelé tri roky.

Po druhé, AI nefunguje ako klasický stroj s vopred presne popísaným postupom. Parný stroj neimprovizoval. Kalkulačka neprekvapila. Priemyselný robot vykonával úlohu, na ktorú bol explicitne naprogramovaný. Veľké jazykové modely sa však učia zo vzorcov v dátach a ich výstupy môžu byť prekvapivé aj pre ich tvorcov. Výsledkom je systém, ktorého výstupy nie sú vopred dané vstupom a ktorý dokáže produkovať riešenia, aké ho nikto explicitne neučil.

Aj preto sa dnes objavuje nový spôsob uvažovania o umelej inteligencii, nie iba ako o technológii, ale ako o novom type aktéra. Niektorí historici ju označujú za „alien intelligence“, inovátori hovoria o „novom digitálnom druhu“ a mediálny priestor zaplavujú katastrofické titulky o tom, že ľudia budú nepotrební, AI skoncentruje moc do rúk pár korporácií a v najhoršom scenári pre nás bude predstavovať existenčné riziko (korporácia Skynet vo filme Terminátor z roku 1984 či film Matrix z roku 1999). Tento naratív je podporený aktuálnym prepúšťaním v technologickom sektore a často ho posilňujú aj samotní AI lídri. Tí sú však v zjavnom konflikte záujmov. Vybudovaný ošiaľ o transformačnej sile umelej inteligencie priamo zvyšuje hodnotu ich firiem pred investičnými kolami a IPO. Dramatické predpovede o konci ľudskej práce sú často viac marketingom ako analýzou.