slovensko sa vplyvom nepriaznivej hospodárskej, národnostnej a kultúrnej politiky nemohlo z hudobnej stránky tak vyvíjať ako krajiny, kde boli podmienky pre sociálny a kultúrny život priaznivejšie. Hudobnosť však v národe stále žila a prejavovala sa najmä tvorbou ľudovej piesne. Okrem toho bola na Slovensku pomerne silná hudobná kultúra, ktorú od čias renesancie pestovali v slovenských mestách, mestečkách a dedinách organisti. Tí boli neraz aj skladateľmi a pedagógmi, čím blahodarne pôsobili v dosahu svojej činnosti. Z takejto organistickej tradície vyrastá hudobné nadanie a prvé hudobné vzdelanie hrdinu tohto rozprávania, Eugena Suchoňa. 

Prvým z rodu Suchoňovcov, ktorý opustil roľníctvo, bol Jozef Suchoň, starý otec skladateľa. Stal sa učiteľom a dobrým hudobníkom. Komponoval tiež menšie a jednoduchšie cirkevné skladby. Jeho syn Ladislav tiež študoval na učiteľskom ústave v Modre ako jeho otec. Neskôr zanechal učiteľstvo a venoval sa výlučne hudbe. Bol znamenitým hudobníkom, ako organista podnietil do štúdia hudby celú generáciu muzikantov.   

V roku 1903 sa Ladislav Suchoň oženil so Serafínou Balgovou. Balgovci boli rozhľadená a národnostne uvedomelá rodina a umožnili Serafíne naučiť sa hrať na klavíri a neskôr aj na organe. Suchoňovci sa po svadbe usadili v byte organistu v Pezinku (maďarsky Bazin) na Farskej ulici č. 11. Tu sa 25. septembra 1905 narodil Eugen ako druhorodený syn. 

Keď mal malý Eugen päť rokov, rodina sa presťahovala do Krupiny (Korpona), kde mala jeho mama nastúpiť ako úradníčka na pošte. Krupinský organista však narukoval na vojnu, a tak si Serafína namiesto za stolík na pošte sadla za organ. Zároveň vyučovala v Krupine aj hru na klavír a vlastní synovia boli jej žiakmi.