nádeje sa zmenili na úzkosť a čoraz temnejšie obavy. Áno, komunikujeme spolu, hovoríme spolu, možno viac než doteraz, s intenzitou až posadnutou. Tak veľmi, až zabúdame na čoraz vzácnejšie statky, ako je umenie stíšenia, mlčania a meditácie. Ale aké posolstvá si v tomto novom hluku odovzdávame? Ako dnes vyzerá a ako sa mení naša bežná reč? Aká je kvalita, spoľahlivosť a testovateľnosť tých informácií a poskytovaných služieb? Aké reálne výsledky má naša spolupráca? Zdá sa, že naše správanie sa naozaj mení, ale ako? Nesprávame sa voči sebe navzájom čoraz menej ako kultivovaní ľudia a čoraz viac, s odpustením, ako dobytok – pravda, s obligátnou poznámkou, že ide o ľudský dobytok?

bremeno zodpovednosti

Čoraz viac sa sťažujeme a počúvame sťažnosti. Pociťujeme úzkosť a zaznamenávame ju u druhých. A ako to v takýchto časoch býva, šíria sa predpovede neodvratných pohrôm – a to s novou, nebývalou efektivitou, rýchlosťou a masovým dosahom, za čo vďačíme využitiu tých istých technológií, ktorým pripisujeme pôvod blížiacej sa katastrofy.

Lenže technológie niekto používa, menovite my, ľudia. Ak aj dochádza k situáciám, že sami svojim produktom v istom zmysle otročíme (čo sa dialo aj pred príchodom internetu), potom sme to zase len my, ľudské osoby, ktoré sú za to zodpovedné. Nástroj sám neurčuje cieľ svojho použitia. Stroje sú stroje, veci sú veci, ale osoby sú osoby. Len osoby môžu byť nositeľmi právnej, morálnej, politickej či inak poňatej zodpovednosti. Tak to aspoň platilo doteraz; nikto príčetný by nevyčítal pokazenému vysávaču, hriankovaču, mikrovlnke či televízoru porušenie práv užívateľa alebo neplnenie si povinností voči nemu. Stroj môže nefungovať, môže zle fungovať, jeho porucha môže spôsobiť aj katastrofu, ale stroj za ňu nemôže byť vinný. Vinu môže niesť len osoba, ktorá ho používa. Ak sa však stroje stanú také sofistikované, že bežné ľudské schopnosti už nestačia na to, aby ich prevádzkujúci personál mohol za isté veci naplno ručiť? A nenaznačuje azda samotné slovo „obsluha“, že tu dochádza, hoci aj nechceme a nepriznane, k akémusi prehodeniu rolí? Keď už nie je celkom jasné, kto je sluha a kto pán?