andrej Hlinka stelesňuje niekoľko paradoxov. Bol politikom s inštinktom pre súdobé potreby slovenskej politiky. Agrárna problematika mala určujúci vplyv na uhorskú politiku začiatku dvadsiateho storočia, dominovala v slovenskej a československej medzivojnovej politike rokov 1918 – 1938, ovládla autokratickú politiku slovenského vojnového štátu 1939 – 1945, ostala eliminovaná po roku 1945 v zvyškovej podobe Národného frontu, a po veľkých očakávaniach v roku 1990, keď mala na československú a slovenskú politiku tesne po novembri 1989 značný vplyv, jej váha postupne klesala a dnes sa pohybuje v rozmedzí 5 – 7 %. Ponovembrová nádej, že percentuálny podiel katolíckych veriacich rovná sa parlamentnej politickej váhe, sa pre KDH nenaplnila. Kľúčové civilizačné problémy sú dnes inde. Podiel katolíckych veriacich v sekularizujúcej sa spoločnosti sa znižuje a okrem toho sú dnes slovenskí katolíci a katolíčky roztrúsení v niekoľkých stranách, z ktorých viaceré sa síce ku katolicizmu hlásia, ale zároveň ho politicky diskreditujú. 

Andrej Hlinka stelesňuje už vyše sto rokov tento pohyb, ktorý sa začal, keď sa začiatkom dvadsiateho storočia Slovenská ľudová strana oddelila od uhorskej Katolikus Néppárt (Catholic People's Party). Tento pohyb sa otvoril na začiatku dvadsiateho storočia a ešte stále nie je uzavretý. Osobnosťou, ktorá ho trvalo stelesňuje, je Andrej Hlinka (1864 – 1938).  

Životná dráha Andreja Hlinku je dvojdomá. Bol katolíckym farárom, takmer celý život pôsobil v Ružomberku a bol urbánnym človekom v ľudovom háve. Z toho sa odvodzovali aj symboly, ktoré stelesňoval. Niektoré boli paradoxné. Ako farár dostal titul „otec národa“, autokraticky si privlastnil celý národ, hovoril mu „môj národe“, bol ako Masaryk „náš milovaný tatíček“, „nejdůstojnější pastýř slovenského lidu“, „hlavný náš otec“, „otec slovenského kresťanského národa“, „náš Otec Slovákov“. Takto to zosumarizoval Roman Holec, ktorý dal za názvom knihy o Andrejovi Hlinkovi Otec národa otáznik.