Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posledný a najvážnejší pokus o atentát na Hitlera sa odohral pred 82 rokmi

.tomáš Zálešák .spoločnosť

Uprostred leta 1944 je Tretia ríša je na bojiskách zjavne v beznádejnej situácii, má však ešte stále dosť nástrojov skazy a utrpenia. 20. júla plukovník Claus von Stauffenberg priniesol kufrík s náložou do miestnosti porady Hitlera s jeho velením. Následky explózie vyzerali dramaticky. Veľa nechýbalo. Ale monštrum prežilo.

Posledný a najvážnejší pokus o atentát na Hitlera sa odohral pred 82 rokmi WIKIMEDIA COMMONS Claus von Stauffenberg (vľavo) a Albrecht Mertz von Quirnheim.

hitler vyviazol v šoku, s prerazeným ušným bubienkom. A bol ešte odhodlanejší dotiahnuť do konca záverečnú scénu súmraku vlastného režimu, keď si svoju záchranu vyložil ako znamenie prozreteľnosti. Začala pomsta, pri ktorej sa nekrofílna Hitlerova povaha prejavila otvorenejšie než kedykoľvek predtým. Vojna bola vo fáze pre nacistické Nemecko už terminálnej, ale ničenie a vraždenie pokračovalo a stupňovalo sa. Zvrátenosť a absurdita celého nacistického podniku sa predviedli vo vrcholnej forme práve v záverečnom dejstve jeho existencie.

plán, okolnosti, komplikácie 

Pokusov fyzicky odstrániť Hitlera bolo viac. Len pre roky 1943-44 (od porážky v Stalingrade) sa bežne uvádza počet päť. Bomba nastražená 20. júla 1944 predstavovala posledný a asi najdôkladnejšie pripravený pokus, o ktorom sa dá povedať, že bol zo všetkých najbližšie k úspechu. A predsa nevyšiel.

Atentát bol súčasťou sprisahania dôstojníkov, politických predstaviteľov a iných významných osôb. Nadväzoval naň komplexný plánom prevzatia moci, likvidácie a odstránenia fanatických nacistov z vedenia, zneškodnenia a odstavenia SS, Gestapa a ďalších relevantných výkonných opôr režimu, ukončenia vojny, zastavenia zločinov. Plán pôvodne prezentovaný ako operácia prebratia kontroly záložnou armádou v prípade pokusu o radikálny prevrat bol odsúhlasený samotným Hitlerom – pod známym kódovým označením Valkýra. 

Šancu na fyzickú likvidáciu Hitlera poskytla plánovaná porada s velením v hlavnom stane, „Vlčom brlohu“ v Mazurských lesoch vo východnom Prusku (dnes Poľsko). Ale tak ako aj nejeden iný dômyselný bojový plán, aj Valkýra sa, napriek všetkým všetkému zmyslu pre detaily a dôkladnému konšpiračnému utajeniu, musela nakoniec potýkať s nepredvídanými komplikáciami a neovládnuteľnými náhodami. Z dvoch kilogramov trhaviny sa na mieste podarilo aktivovať len polovicu. Porada bola na poslednú chvíľu preložená z tesných priestorov podzemného bunkru, kde by bomba mohla maximalizovať svoj smrtiaci účinok, do priestrannejšej miestnosti na povrchu. Dodajme, že na porade neboli prítomní aj niektorí z najnebezpečnejších členov najužšieho vedenia, ktorých bolo treba v každom prípade odstrániť spolu s Hitlerom; nebol tu designovaný Führerov nástupca Göring, ani ríšsky vedúci SS Himmler ani minjster propagandy Goebbels. Po Stauffenbergovom vyvolaní z miestnosti pre fingovaný telefonát položil prítomný službukonajúci dôstojník kufrík s výbušninou k masívnej nohe dubového stola. Po výbuchu to chvíľu vyzeralo, že Hitler nemal šancu uniknúť. A predsa...

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite