pri piatich deťoch je celkom komplikované zároveň pracovať. Pre mňa bolo, takže ja som otázku, či byť v lete doma s deťmi, alebo nechať deti doma samé a ja byť v práci našťastie neriešila. Doteraz nechápem, ako pracujúci rodičia túto každé leto sa opakujúcu dilemu rozlúsknu. Nehovoriac o deťoch, ktoré ešte jednoducho nemôžu byť doma samé ani chvíľku. Keď boli naše deti malé, tak som si prázdniny užívala. Stačilo mi, že nemusím ráno všetkých budiť, chystať, zhľadúvať desiatové krabičky a fľašky, oblečenie, kontrolovať, či majú nachystané školské tašky. To sme väčšinou nezvládli, takže tam niektoré z detí nosili neustále všetko. 

Stačilo mi, že nemusím absolvovať klasické školské rána a vyraziť autom na „tour po škôlkach a školách“. A od obeda znova. Popoludní krúžky, každý inde, o inom čase, mamy to poznajú, bivakovanie v aute. Pitie, jedlo, poťažne nočník, kočík, hudobné nástroje, baletné špičky. A cez prázdniny sa toto všetko ruší. Hurá. 

Naše deti boli vždy veľmi tvorivé a radi sme trávili čas aj doma. Som im vďačná za to, že som od nich necítila neustály tlak, že musíme niekam vyraziť, že musíme niečo špeciálne zažiť, absolvovať niekoľko dovoleniek, najlepšie hneď za sebou. Možno som si to len namýšľala lebo som vedela, že je to nereálne a aj ja to mám nejak tak. Nemám, že prichádza voľno a teraz nevyhnutne treba niečo podnikať. Mám to tak nejak obyčajne. 

Ako tých deväť týždňov riešia rodičia, ktorých deti sa nevedia úplne zahrať doma, ktorí nemajú k dispozícii neobmedzený rozpočet, ktorí nemajú po ruke starých rodičov, netuším.