Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: O tom, čo znamená „otvorená spoločnosť“, o napätiach života a túžbe utiecť pred nimi

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Pokiaľ môžem dôverovať svojej pamäti, prvýkrát som počul výraz „otvorená spoločnosť“ krátko po páde komunizmu. Bolo to v redakcii študentského časopisu Echo, v rozhovore s kolegom, ktorého podobne ako mňa znepokojovali isté vedľajšie trendy, ktoré našu novozískanú slobodu ohrozovali.

Esej: O tom, čo znamená „otvorená spoločnosť“, o napätiach života a túžbe utiecť pred nimi WIKIIMEDIA COMMONS Pieter Brueghel starší: Babylonská veža, 1563.

pamätám si tiež z roku 1990 vtedajšie varovanie britského liberála nemeckého pôvodu Ralpha Dahrendorfa (1929 – 2009) najmä na adresu občanov čerstvo postkomunistických krajín strednej Európy: o riziku „straty nervov“, ktorá môže postihnúť ľudí „na ceste k otvorenej spoločnosti“ s následkom spätného upadnutia do neslobody, dokonca do istého druhu „fašizmu“. A predsa to napriek všetkým neblahým príznakom bola ešte stále doba v zásade optimistická. Prevládalo presvedčenie, že posledný veľký experiment s totalitným vládnutím skrachoval a nenávratne sa skompromitoval; že „otvorená spoločnosť“ naďalej nemá vážneho globálneho konkurenta, iba ak tu a tam nejaké prežívajúce rezíduá zašlej éry.

túžba po neslobode je späť

Ten vtedajší optimizmus prelomu storočí, hoci aj váhavý, je preč. Ukázalo sa, že režimy založené na donucovaní sa vracajú a nanovo delia svet aj jednotlivé spoločnosti. Aj to, že sa vracajú ich ideologické schémy. Najskôr bolo cítiť akési ich rozptýlené prvky, ako rezíduá či mŕtvolné jedy, vznikajúce rozpadom starých ideológií. Dnes tie rezíduá na okraji spoločnosti a politického spektra metastázujú. Tlačia sa do centra politického systému a diania, stáva sa z nich „nový mainstream“, kým niekdajšie etablované a umiernené politické strany sa ocitajú na okrajoch nového politického spektra, neraz pod hranicou zvoliteľnosti. Viaceré miesta na svete zažívajú dnes už nepokrytý návrat k režimom nadväzujúcim na to najhoršie z 20. storočia.

Namietnete dnešným zástancom nových experimentov s vládnutím založeným na neslobode a nezodpovednosti, že totalitné režimy vtedy, v minulom storočí, zlyhali, a to hanebne a za strašnú cenu? Odpovedia vám: Koho dnes ešte zaujíma pravek? A prečo by sme si niektoré experimenty nemohli dnes vyskúšať znova? Máme predsa nové technológie, ktoré tu vtedy neboli. Možno, že staré problémy sa vytratia s tým, keď sa sám človek stane nahraditeľným. Má to svoju logiku. Človek je predsa notorickým zdrojom problémov pre seba samého. Ak chcete uskutočniť dokonalý svet, musíte z neho vylúčiť všetku neistotu, nevyspytateľnosť, nevypočítateľnosť, všetko, čo nie je mocensky ovládnuteľné.

V tejto chvíli musím jednako odolať pokušeniu ďalších súpisov, opisov a rozborov dnešných autokracií s totalitnými tendenciami. Prejdime od súčasnej krízy ohrozujúcej otvorenú spoločnosť k lepšiemu vyjasneniu si toho, čo pod otvorenou spoločnosťou rozumieme.

„Klasická grécka filozofia nebola pre matematika Poppera ten najbezpečnejší terén.“

„Otvorená  spoločnosť“ sa často spomína ako alternatíva voči autokraciám, tyraniám, despociám či totalitným režimom. V bežnej reči ide zväčša o synonymum slobodnej spoločnosti, najčastejšie stotožnenej s liberálnou demokraciou a trhovou ekonomikou. Takéto chápanie nie je nesprávne ani zle mienené. Rozhodne sa ním však nevyčerpáva pôvodný význam pojmu ani škála javov, ktoré ním možno uchopiť. Rovnako nestačí, ak protichodný pojem „uzavretá spoločnosť“ stotožníme s autokraciou či totalitarizmom; opäť platí, že hoci pod tento pojem spadajú, nemožno sa na ne obmedziť.

otvorenosť voči testovaniu (Popper)

Pojem „otvorená spoločnosť“ sa v bežnom povedomí najčastejšie spája s menom Karla R. Poppera (1902 – 1994), rakúsko-britského mysliteľa, na ktorého v mnohom nadväzoval aj vyššie spomínaný R. Dahrendorf. Treba však upozorniť, že Popper nie je autorom tohto pojmu, hoci sa zaslúžil o jeho popularizáciu. Nanešťastie, aj niektoré cenné Popperove postrehy boli do istej miery prekryté kontroverziami v dôsledku nie príliš šťastného spôsobu, ktorým v práci Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia (The Open Society and its Enemies,1945) podrobil kritike niektorých filozofov, popri moderných aj klasických, najmä Platóna: jemu Popper prisudzuje zodpovednosť za zlý vplyv na západné politické myslenie („uhranutie Platónom“), za isté koncepcie, ktoré v 20. storočí prebral a uplatnil aj totalitarizmus. Popper si následne vyslúžil z niektorých zdrojov kritiku za to, že na klasických mysliteľov prikladá šablónu moderných ideologických schém. Klasická grécka filozofia nebola pre matematika Poppera ten najbezpečnejší terén.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite