český historik Josef Kroutvor v známej eseji trefne poznamenal, že stredná Európa už nikoho nevzrušuje – ide vraj o pojem, ktorý poznajú len meteorológovia, keď hlásia dážď či nárazový vietor v tomto regióne. V duchu jeho eseje Stredná Európa – anekdota alebo história by sa dalo povedať, že Poliakov zaujíma slovenské počasie len v zime, keď myslia na lyžovačku v Tatrách. Aj to čoraz menej, pretože poľská lyžiarska infraštruktúra sa v posledných rokoch výrazne zlepšila a ak už plánujeme lyžovanie v zahraničí, čoraz častejšie volíme Rakúsko či Taliansko – a vraj najnovšie aj exoticky pôsobiace Bulharsko.

Na Slovensko som sa dostal náhodou. Chcel som sa učiť po česky, no v tom roku Jagelovská univerzita kurz češtiny neotvorila – zato ponúkala slovenčinu. Chcel som ísť na literárne štipendium Vyšehradskej skupiny do Prahy, ale moja prihláška bola oproti konkurencii príliš slabá. Našťastie som si do rezervy zapísal Bratislavu. Som novinár na poľskom mediálnom trhu, ktorý – s pár výnimkami – žije v kríze prakticky od chvíle, keď som doň vstúpil. A keď poľský novinár píše o Česku, redakcia ho skôr či neskôr prinúti vysvetľovať poľským čitateľom zákutia slovenskej politiky, hoci o nej vie len minimum. Občas mám pocit, akoby sme si v Poľsku dodnes nevšimli rozpad Československa.

Úprimne rozumiem slovenskému rozhorčeniu, keď ich športovcom omylom pustili slovinskú hymnu – sám som kedysi na žiadosť organizátorov prestížnej poľskej literárnej ceny pripravoval podklady o slovinskom laureátovi len preto, že som sa učil po slovensky.

V poľskom povedomí sa Slovensko akoby objavilo až v 20. storočí. Podobne je to s Estóncami, Lotyšmi či Litovcami. Slovenský prípad je špecifický aj tým, že samotná poľština komplikuje pochopenie slovenských dejín. V poľštine máme jeden výraz pre Uhorsko aj Uhorské kráľovstvo – teda pre štát, ktorý zahŕňal nielen dnešných Maďarov, ale aj Slovákov či Chorvátov. Mnohé jazyky tento problém nemajú – napríklad čeština rozlišuje Uhersko a Maďarsko. Aj preto v Poľsku ako dôkaz poľsko maďarského priateľstva citujeme príslovie „Polak, Węgier, dwa bratanki, i do szabli, i do szklanki“ (Poliak a Maďar sú dvaja bratia v boji i pri poháriku). No pravdepodobne ide o výrok z 18. storočia, ktorý sa pôvodne týkal poľsko slovenských vzťahov. Vznikol v čase, keď vodcovia Barskej konfederácie našli politický azyl v Prešove. (Barská konfederácia, 1768 – 1772, bolo významné ozbrojené povstanie poľskej šľachty s cieľom vymaniť Poľsko-litovskú úniu spod vplyvu Ruska, pozn. editora.)