meno Karol (Karl, Karel, Charles, Carlos, Carlo) patrilo v histórii medzi najčastejšie a nosilo ho mnoho korunovaných hláv. Podľa  ChatGPT dosahuje počet panovníkov tohto mena okolo 90. Tým zatiaľ posledným je britský kráľ Karol (Charles) III. Jedným z posledných je aj hrdina tohto rozprávania – Karol I. Aby sa odlíšil od tých ostatných, pridáva sa k jeho menu prívlastok Habsburský. S jeho číslovaním sú však trochu problémy. Ak o ňom hovoríme ako o rakúskom cisárovi, tak je Karl I., v českých zemiach vládol ako Karel II. a uhorským kráľom bol ako Károly IV.

Posledný Habsburg nevyoral v histórii nejakú hlbokú brázdu. Väčšina kníh, ktoré zachytávajú dejiny habsburského rodu, sa Karolovi buď venujú okrajovo, alebo sa mu nevenujú vôbec. Tak isto aj v publikáciách o prvej svetovej vojne sa vyskytuje len meno Františka Jozefa (Franz Joseph, venovali sme sa mu v jednom z predchádzajúcich rozprávaní) a Karol akoby neexistoval. Dôvod, prečo sme sa mu napriek tomu rozhodli venovať toto rozprávanie, je fakt, že nech bol, aký bol, predsa len to bol náš posledný monarcha.

Narodil sa 17. augusta 1887 a bol pokrstený ako Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Otto Maria. Jeho otcom bol Otto František Jozef (Otto Franz Joseph) Habsburský, matkou Mária Jozefa (Maria Josepha) Saská. Bol síce v následníckej línii po cisárovi Františkovi Jozefovi, ale takej vzdialenej, že nikto nepredpokladal, že by sa mohol dostať na trón. Veď pred ním bol na prvom mieste Františkov syn Rudolf (Rudolph) a jeho deti, potom jeho bratia, mexický cisár Maximilián a arcivojvoda Karol Ľudovít (Karl Ludwik), ďalej cisárovi synovci František Ferdinand (Franz Ferdinand) d’Este a Karolov otec Otto a až potom nasledoval sám Karol. Ale Maximiliána popravili 19. júna 1867 mexickí republikáni, následník trónu Rudolf skončil svoj život 30. januára 1889 samovraždou, nezanechajúc mužských potomkov, arcivojvoda Karol Ľudovít sa vzdal nároku na trón v prospech svojho syna Františka Ferdinanda d´Este, toho však 28. júna 1914 zabili „tri gule v Sarajeve“ a Karolov otec Otto zomrel 1. novembra 1906 na syfilis. Takže na rade bol jemný, nepriebojný a extrémne nábožensky založený Karol.

Jeho detstvo a mladosť prebehli bez vážnych problémov, postupne ako dospieval, povyšovali ho do vyšších a vyšších vojenských funkcií. Skončil ako poľný podmaršál. V roku 1909 sa vo Františkových Lázních zoznámil so svojou budúcou manželkou Zitou a 21. októbra 1911 sa na zámku Schwarzau pri Steinfelde snúbenci vzali.

Zlom v Karolovom živote nastal 21. novembra 1916, v deň, keď umrel František Jozef I. Z následníka trónu sa stal zrazu panovníkom. Hneď v ten istý deň prevzal vládu nad monarchiou a o pár dní neskôr, 2. decembra 1916, sa ujal aj vrchného velenia armády.