presne tieto slová napísal v súkromnom liste adresovanom hrdinovi tohto rozprávania, Philippovi Lenardovi, sám vodca Tretej ríše, Adolf Hitler. Skutočne veľké uznanie. A pritom Lenard nebol ani politikom, ani žiadnym verejným činiteľom – bol fyzikom, dokonca bol laureátom Nobelovej ceny a vo svojej dobe uznávaným vedcom. A predsa, jeho životopisy sa jeho vedeckou kariérou zaoberajú len v menšej miere a podstatne viac sa venujú jeho boju za „arizáciu“ nemeckej vedy.

Keď sme spomenuli, že bol laureátom Nobelovej ceny, tak do nášho rozprávania sa dostal práve preto, že je jediným nositeľom tohto ocenenia, ktorý sa narodil na našom území. Stalo sa tak 7. júna 1862 v Pressburgu, teda terajšej Bratislave. Celým menom Philipp Eduard Anton von Lenard bol synom nemeckého veľkoobchodníka so šumivým vínom. Prvé vzdelanie získal vo svojom domove, ako deväťročný začal navštevovať prestížnu školu pri Dóme svätého Martina. Na jeseň 1876 nastúpil na pressburgské gymnázium, ktoré v tom čase sídlilo na dnešnej Kostolnej ulici. Toto štúdium ho definitívne presvedčilo, aby sa dal na dráhu vedca. Po absolvovaní školy chcel pokračovať v ďalšom štúdiu, jeho otec však chcel mať z neho pokračovateľa vo svojom obchode. Povolil mu síce ďalšie štúdium, ale len také, ktoré malo vzťah k vinárstvu. Mladý Philipp tak študoval vo Viedni a Budapešti a po skončení štúdií začal pracovať v otcovom podniku. Veľmi ho to však netešilo. Jeho otec, vidiac synovo trápenie, nakoniec so synom súhlasil, a tak mohol Lenard  v roku 1883 nastúpiť na štúdium na univerzite v Heidelbergu.

Po absolvovaní štúdií strávil ešte určitý čas v Berlíne a Budapešti a v roku 1892 sa stal docentom na univerzite v Bonne. Po ďalších kratších pôsobeniach v Breslau (dnešná poľská Wrocław), Aachene a Kieli sa v roku 1907 dostal ako profesor na svoju „alma mater“, univerzitu v Heidelbergu, kde zotrval až do roku svojho odchodu do dôchodku v roku 1937.