tieto slová nenapísal nikto iný ako Albert Einstein. Sú to vzácne slová, ale úplne zaslúžené. Nikto z vedcov narodených na území Slovenska neovplyvnil vývoj technológií v celosvetovom meradle tak ako svojho času rodák z liptovskej Vrbice – Aurel Stodola.

Stodolovci patrili dlhé roky k najznámejším liptovským rodom. Aurelov otec Ondrej Stodola sa vyučil za garbiara a postupne vytvoril dielňu, ktorá sa stala základom najväčšej kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši. Vyvíjal tiež aktivity na poli národnom – bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Oženil sa dvakrát – keď mu prvá manželka zomrela, vzal si o pätnásť rokov mladšiu Annu, rodenú Kováčovú. S ňou mal štyroch synov – Jozefa, Aurela, Emila a Kornela. Synovia to boli vydarení. Jozef prebral po otcovi garbiarske remeslo a bol tiež starostom Liptovského Mikuláša, mladší Emil bol známym právnikom a zakladateľom Slovenskej národnej rady. Politicky aktívny bol aj najmladší Kornel, okrem toho sa stal priekopníkom zjazdového lyžovania u nás, dokonca sa zaslúžil o to, že na Liptove vznikol prvý lyžiarsky vlek v Uhorsku.

Poďme však k najznámejšiemu z rodu Stodolovcov, k Aurelovi. Narodil sa 11. mája 1859 a o týždeň neskôr ho krstil Michal Miloslav Hodža. K prvému menu Aurel dostal aj meno slovanské – Bohuslav. Základnú školu absolvoval v rodnej dedine a neskôr v Strážach (dnes súčasť Popradu), strednú v Lučenci (maďarsky Losonc, nemecky Lizenz), Kežmarku (Käsmark, respektíve Késmárk) a maturoval v roku 1876 v Košiciach (v tom čase maďarská Kassa).