štyri roky sa už Ukrajinci bránia – veľmi úspešne bránia – ruskému fašizmu. A to bol dôvod, aby sme opäť vyšli do ulíc pripomenúť si, že únava nesmie byť dôvodom na mlčanie a že solidarita nie je jednorazový čin, ale vytrvalé rozhodnutie. Sú ľudia, ktorí spochybňujú demonštrácie hovoriac, že žiaden konkrétny prínos nemajú. No tak práve tá včerajšia mala: Ukázali sme našim ukrajinským priateľom, že nie sme on. Že nie sme ako oni. Že étos spred štyroch rokov, kedy sme Ukrajincom s úplnou samozrejmosťou poskytli pomoc, ešte u množstva ľudí pretrváva.

A tiež, aby sme vytvorili ostrovček „svojich“.  Pochod bol hlasom tých, ktorí veria, že sloboda a spravodlivosť majú zmysel aj v časoch, keď sa zdá, že svet si na utrpenie zvyká.

 Stovky, a zrejme tisíce ľudí (počet je ťažko odhadnúť, lebo dav sa hýbal po uličkách) sa zhromaždili na Hodžovom námestí a prešli k ukrajinskému veľvyslanectvu na Radvanskej ulici. Sprievod bol skôr pokojný, rozbúril sa len pri prechode okolo ruského veľvyslanectva. Program začala úplne nová pieseň Katky Koščová a Dabniel Špiner Vojna je..., ktorej videoklip bol nakrútený v zničenom kultúrnom dome v Irpini.

chceme mier viac, ako ktokoľvek iný

Zo slov ukrajinského veľvyslanca Myroslava Kastrana vyberáme: 

Už po štvrtý raz sa stretávame tu, pred veľvyslanectvom Ukrajiny v Slovenskej republike.

Ako každý rok, aj dnes vidím vo vašich rukách kvety a vo vašich očiach smútok.

Ako každý rok sme si minútou ticha uctili všetkých, ktorí položili život za obranu našej krajiny.

A ako každý rok sa modlíme a dúfame, aby sa tento deň už nikdy neopakoval – nie o rok, nie o desať, nikdy.

Vedia Ukrajinci, ako to dosiahnuť?  

Áno.

Sme pripravení ďalej stáť pevne, vytrvalo a bojovať za našu slobodu, za našu krajinu, za našu budúcnosť?  

Samozrejme, že áno.

A chceme mier – viac než ktokoľvek iný.

Ale musí to byť spravodlivý, trvalý a udržateľný mier, postavený na pravidlách a medzinárodnom práve.

Inak sa táto vojna vráti. A nevráti sa len na Ukrajinu – rozšíri sa ďaleko za jej hranice.

Aby sme dosiahli spravodlivý mier, musíme spolu s našimi partnermi zdvojnásobiť úsilie.

Potrebujeme väčší tlak na agresora. Potrebujeme viac sankcií. Potrebujeme väčšiu izoláciu Ruska na medzinárodnej scéne, aby cena tejto vojny bola pre Putina neúnosná. Drahí Ukrajinci, dnes chcem osobitne poďakovať Slovensku a našim slovenským priateľom.

Poďakovanie Slovensku (v slovenčine):

Milí slovenskí priatelia, začali ste konať. Stali ste sa príkladom skutočnej európskej solidarity. Otvorili ste svoje domovy tisícom Ukrajincov, ktorí stratili všetko. Zbierali ste a stále zbierate humanitárnu pomoc. Vyšli ste – a stále vychádzate – do ulíc svojich miest s ukrajinskými vlajkami. Keď ukrajinské mestá zostávajú bez elektriny a tepla po ruských útokoch, okamžite reagujete zbierkami generátorov a vybavenia.

Pre nás, Ukrajincov, to nie je len technická pomoc. Je to signál, že nie sme sami. Pamätáme si každý prejav vašej podpory. Ďakujeme vám za odvahu zostať na strane pravdy, akokoľvek ťažké to niekedy je.

MARIAN JASLOVSKÝ

máte v sebe dobro a máte ho veľa

Silná bola reč hudobnej dramaturgičky Lany Fomenko, ktorú uverejňujem kompletnú:

Keď sa dnes veľa hovorí o tom, čo sa dialo pred štyrmi rokmi, cítim potrebu pridať aj svoju vlastnú spomienku. Bol marec, zima, stála som na hranici a premýšľala o tom, ako veľmi sa mi otriasajú základné hodnoty. Svet zrazu nebol bezpečný. Moja viera v dobrotu ľudí sa lámala pod ťarchou reality: sto päťdesiat tisíc ruských vojakov sa rozhodlo vziať do rúk zbrane a napadnúť susedný štát.

V ruke som držala leták s inštrukciami, ako sa chrániť pred únosmi a obchodovaním s ľuďmi.

To bol pre mňa šok. Nechcela som pripustiť, že existujú ľudia, ktorí dokážu ubližovať tým, ktorí už aj tak utekajú pred nebezpečenstvom. Napriek tomu som si vtedy sľúbila, že sa nevzdám. Že budem hľadať dobro v ľuďoch, nech je to akokoľvek ťažké.

A práve vtedy sa to dobro ukázalo v tej najčistejšej podobe. V Košiciach nás so sestrou oslovil mladý muž. Zobral nás k sebe domov, aby sme mali kde prespať, a sám odišiel spať k mame. Úplne neznámy človek nám otvoril dvere svojho bytu a odišiel, len aby sme sa cítili bezpečne. Nie každý by to urobil. Také gesto dokáže len človek, ktorý má v sebe skutočnú dobrotu a dôveru.

Táto skúsenosť mi ukázala niečo dôležité aj o Slovákoch. Vaša reakcia na ruskú agresiu odhalila, akí viete byť dobrí, empatickí a odvážni – možno viac, než ste si o sebe sami mysleli.

Moja rodina zostala doma. Nemajú to ľahké. No hovoria, že vedomie, že ich dcéry sú v bezpečí a že sa k nám správate dobre, je pre nich obrovskou úľavou. A rovnako s veľkým rešpektom sledujeme, ak Slováci pomáhajú Ukrajincom nielen tu, ale aj priamo na Ukrajine – humanitárne, logisticky, aj na fronte.

Vidím to každý týždeň: ľudia nečakajú, čo spraví alebo nespraví úrad. Jednoducho konajú. Zorganizujú zbierku, vybavia techniku, zabezpečia dopravu tam, kde je to najviac potrebné. A my si to nesmierne vážime.

Dovoľte mi však jednu malú prosbu.

Otázka „A ešte stále trvá tá vojna?“ bolí.

Áno, stále trvá. A verte mi – keď skončí, dozviete sa to. Bude to všade. Dovtedy sa však musíme držať spolu a navzájom sa podporovať.

Dodáva mi silu, keď vidím, že ľuďom na tom záleží. Keď netolerujú ruskú agresiu vo svojom okolí, vo verejnom priestore, v politike či kultúre. Keď vidím ukrajinské symboly – napríklad každý deň pri Nivách, kde už štyri roky svieti ukrajinská vlajka. Každý deň ma to povzbudí, pretože mi to pripomína, že v tom nie sme sami.

MARIAN JASLOVSKÝ

Pre Ukrajincov je realita jednoduchá a krutá: nevieme, čo bude zajtra s naším domovom.

Ale veľmi potrebujeme vidieť, že existujú ľudia, ktorí robia všetko preto, aby sme sa tu cítili aspoň trochu ako doma.

A tak na záver – keď som si pred štyrmi rokmi sľúbila, že budem hľadať dobro v ľuďoch, netušila som, aké to bude ťažké. Dnes môžem povedať, že na Slovensku to vôbec ťažké nebolo. Lebo vy to dobro v sebe máte. A máte ho veľa.

Ďakujem.

stáť na správnej strane dejín

Nasledoval presný príhovor spisovateľa Michala Hvoreckého. modlitba grékokatolického kňaza Ivora Marusina a vyhlásenie o.z. Mier Ukrajine, ktoré pochod organizovalo. Na záver speváčka Mila Medvedovská, sprevádzaná Danielom Špinerom s ktorým spolupracuje, zaspievala ukrajinskú štátnu hymnu.

Pochody a protesty nevyvolávajú okamžité reakcie, to by bolo príliš jednoduché. Ale tento nám povedal, že sme ešte nezabudli postaviť sa na správnu stranu.

Kompletný stream (Aktuality.sk) nájdete tu:

 Prejavy boli prepísané do textu slovenským nástrojom Gaston