politik, novinár, publicista, esejista, básnik, prozaik, literárny kritik, literárny historik a trikrát súdený národovec (úvodná veta je z jeho listu manželke z posledného väzenia). Ale aj rozporuplná osobnosť, antisemita, alkoholik a silný odporca ženskej emancipácie. Svetozár Hurban-Vajanský.

Rozporuplnosť Vajanského je taká výrazná, že prakticky neexistuje publikácia, ktorá by synteticky poňala všetky jeho polohy. Pre tých, ktorí pristupujú k jeho životu a dielu z tej pozitívnej stránky, bol „vedúcou osobnosťou a ideológom slovenskej politiky prelomu 19. a 20. storočia“, človekom, ktorý „niekoľko desaťročí zásadne a širokospektrálne formoval slovenskú spoločnosť“ či „symbolom slovenského inteligenta, ktorý nikdy necúva pred otázkami kladenými dobou – môže sa mýliť, môže zle odpovedať, ale vždy vie, že má odpovedať“. Na strane druhej „mal však aj svoje slabosti a muchy. Jeho vznetlivý temperament, deštrukčný alkoholizmus, arogantné poznámky na adresu každého, kto sa podľa neho rozhodol štiepiť jednotu národného hnutia, boli povestné a robili mu nepriateľov“. Niektoré jeho názory sú však až také hraničné, že slúžia ako vhodný východiskový bod pre konšpirácie blízke autorom tlačoviny Zem a vek. 

Svetozár Hurban-Vajanský sa narodil ako Svetozár Miloslav Hurban 16. januára 1847 ako prvé z deviatich detí Jozefa Miloslava Hurbana a Anny Hurbanovej-Jurkovičovej. U nás dovtedy nezvyčajné krstné meno dostal podľa významného srbského národovca z Vojvodiny – Svetozára Miletiča (je po ňom pomenovaná jedna z hlavných ulíc v Bratislave). Ako syn štúrovského dejateľa sa už v najútlejšom detstve ocitol v dramatických udalostiach dejín slovenského národa.