reč bola o prípadoch, keď zvestovatelia absolútnej slobody vyhlásia vojnu existujúcim politickým zriadeniam, tradíciám, zdedeným autoritám a zákonom, čo môže viesť k zničeniu podmienok, na ktorých nedokonalá, no skutočná každodenná sloboda závisí. Uskutočnenie takýchto plánov vyžaduje totiž totálnu kontrolu nad spoločnosťou aj životmi jednotlivcov.

paradoxný výsledok

„Totálna“ znamená týkajúca sa celého života, nielen niektorých jeho oblastí, na čo logicky nadväzuje ambícia vládnuť univerzálne, nielen nad časťami sveta. Preto aj keď podobné pokusy môžu na prvý pohľad vychádzať z oblasti politiky, ich dopad sa netýka zďaleka len politickej oblasti. Pokiaľ napríklad takáto moc sľubuje novú ekonomickú prosperitu a hojnosť pre všetkých prostredníctvom centralizovaného, direktívneho riadenia a plánovania, ktoré má vniesť racionálny poriadok do údajného iracionálneho chaosu slobodného podnikania, výsledkom je zničenie signálnych mechanizmov, umožňujúcim nám robiť racionálne ekonomické rozhodnutia, orientovať sa na trhu, spravovať svoj majetok. Takáto moc sa navyše musí uchyľovať k donucovaniu celkom zákonite. Zničenie ekonomických slobôd tak kráča ruka v ruke so zničením slobôd politických. 

Zdá sa teda, že pokusy uskutočniť plány na racionalizáciu spoločnosti a ľudského života vedú k šokujúco iracionálnym dôsledkom. Snaha o vyššiu („sociálnu“, „systémovú“) spravodlivosť vedie k novej, horšej nespravodlivosti, ba k zničeniu samotného pojmu toho, čo je spravodlivé. Je to veľmi čudné „oslobodenie“, ktoré fakticky vedie k otroctvu, zbedačeniu, dehumanizácii a genocíde.

človek ako záhada 

Je to však naozaj také jednoduché?