... veľkovojvoda toskánsky a krakovský, vojvoda lotrinský, salzburský, štajerský, korutánsky, kranský a bukovinský, veľkoknieža sedmohradské, markgróf moravský, vojvoda horno- a dolnosliezsky, modenský, parmský, piacenzský, tešínsky, dubrovnícky a zadarský, kniežací gróf habsburský, tirolský, kyburský a goricijský, knieža tridentské a brixenské, markgróf horno- a dolnolužický a istrijský, gróf hohenembský, feldkirchský, bregenzský, sonnenberský, pán terstský, kotorský a na dolnom Kraňsku, veľkovojvoda srbský – to sú všetko tituly, ktoré zdobili meno Františka Jozefa I. (Franz Joseph I.).  Za svojho života ich teda nazbieral neúrekom. Niet sa čo čudovať, veď vládol viac ako 68 rokov, čím sa stal najdlhšie vládnucim panovníkom v našej histórii. Vo svetovej histórii bol však „až“ na šiestom mieste.

V pomyselnom rebríčku najdlhšie vládnucich panovníkov je na prvom mieste staroegyptský Pepi II. Neferkare, ktorý vládol 94 rokov, druhé miesto so 72 rokmi a 110 dňami vlády patrí francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XVI., tretia je nedávno zosnulá britská kráľovná Alžbeta II. (70 rokov, 214 dní), v tesnom závese je potom thajský kráľ Rama IX. (70 rokov, 126 dní), piate je, opäť tesne, lichtenštajnské knieža Johann II. (70 rokov, 91 dní), no a potom je hrdina nášho rozprávania František Jozef I., ktorý vládol presne 68 rokov a 355 dní.

Budúci cisár a kráľ (plus to všetko, čo sme spomenuli na začiatku) sa narodil 18. augusta 1830 o trištvrte na desať rodičom Františkovi Karolovi Habsbursko-Lotrinskému (Franz Joseph Karl) a Žofii (Sophia) Bavorskej. Bolo to dlho očakávané dieťa – navyše syn –, keďže veľkovojvodkyňa predtým päťkrát potratila. Po prvom úspešnom pôrode prišli ďalšie a na svet prišli ešte traja chlapci. František mohol byť spokojný. O následníctvo bolo postarané.

Už od dojčaťa zaobchádzali s Františkom Jozefom ako s budúcim panovníkom z Božej milosti. A ako šesťročného ho k tomu začali vychovávať. Zo začiatku mal týždenne trinásť hodín základného vyučovania, ako sedemročný už tridsaťdva vrátane maďarčiny, češtiny, tanca, telocviku, šermu a plávania. Pridali mu tiež taliančinu a poľštinu, aby sa dohovoril s čo najväčším počtom národov svojej monarchie.