nemôžem povedať, že už vtedy ma zaujal viac ako ostatní traja (Peter Tatár, František Šebej a Peter Osuský). To prišlo až neskôr, keď som mal možnosť s Petrom, už ako predsedom OKS, riešiť konkrétne otázky slovenskej, ale aj zahraničnej politiky. To, že sme sa často zhodovali v pohľade na Slovensko a svet, bolo pre mňa potešením. Ale Peter vždy vedel posunúť vnímanie reality ešte o niekoľko úrovní ďalej. Bol ako šachový veľmajster, mysliaci nie dva či tri, ale päť alebo aj desať ťahov dopredu. Čo ma na jeho analýzach fascinovalo, bola ich veľmi vysoká miera správnosti. Veľmi málokedy sa stalo, že by sa Peter v odhade situácie či krokov, ktoré treba urobiť, mýlil. Keď bol Peter poslancom, nikdy nemal jeho poslanecký mandát prednosť pre záujmom krajiny. Nikdy sa nebál hovoriť nepríjemné pravdy, aj keď musel vedieť, že ho budú stáť hlasy v budúcich voľbách.

Ak by som mal Petra Zajaca prirovnať k niektorému aktívnemu politikovi, napadá mi fínsky prezident Alexander Stubb. Vzdelaný, rozhľadený politický stratég a zručný komunikátor s jasnými hodnotami a programom. Bohužiaľ, na Slovensku by, rovnako ako Peter Zajac, nemal šancu uspieť vo voľbách.