nie sú to len teoretické, hodnotové alebo ideové oblasti. Nepochybne sa to týka aj ich, ale ešte viac ide o také vrstvy čítania, ktoré vychádzajú z autentického stretnutia s dielom (v literatúre) či vecou samou (vo filozofii), z osobnej skúsenosti čítania alebo videnia. Tento prístup je cestou, ktorá ostáva neustále otvorená, no zároveň chce byť presná; nedá sa prejsť raz a navždy a s jediným výsledkom. Naopak, je výzvou na neustále opakovanie. (Edmund Husserl na sklonku svojho života písal vo svojich textoch o tom, že je vo filozofii začiatočníkom.) Je to skúsenosť z prvej osoby a tá má zároveň potenciál poskytnúť základ aj solídnej teórii.

ustáť nerozhodnosť diela

Český fenomenológ Petr Rezek opisoval tento prístup cez rozdiel medzi analýzou diela a otvorením sa dielu. V knihe Tělo, věc a skutečnost, konkrétne v texte Fenomenologie pop-artu, zaviedol radikálnu metódu, ktorú potom prísne dodržiaval pri uvažovaní nad umeleckými iniciatívami 60. a 70. rokov 20. storočia. Jej princíp vychádza z odlíšenia sekundárneho a primárneho opisu. Zatiaľ čo v sekundárnom opise (Auslegung) už dielo máme pred sebou hotové a ideme ho rozobrať, analyzovať, primárny opis (Deutung) ide ešte o krok pred predpoklad, že umelecké dielo je už pred nami tak a tak dané. Primárny popis sa tak dotýka odkrývania, otvárania sa. Tak sa umelecké dielo môže stať naozaj vecou samou. Môže nás priblížiť k význačným fenoménom, udalostiam alebo nám umožní pochopiť rozličné otázky ako napríklad: Ako je to so svetom? Ako sa v ňom javia veci? Ako je to s nami, ktorí sa s vecami stretávame? Ako sa stretávame s druhými? Podľa Rezeka však musíme ustáť prvotnú nejasnosť, nerozhodnosť diela. A hoci by aj bolo každému jasné, o čom dielo je, musíme vydržať až dovtedy, kým sa nám vec nerozjasní a neukáže len zo seba samej.