skok do novej éry   

Japonsko bolo ako ostrovná ríša až do polovice 19. storočia uzavreté od okolitého sveta. Potom však nastal jeho rýchly prechod z feudalizmu na modernú, vyspelú a priemyselnú mocnosť, ktorá potrebovala aj vlastné námorné loďstvo. Japonské cisárske námorníctvo ho budovalo podľa vzoru Royal Navy. Jeho prvé ťažké lode boli postavené v britských lodeniciach a japonské lodenice pomáhali budovať najmä britskí odborníci. Raketový vzostup japonského loďstva sa prvý raz prejavil počas rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 – 1905, v ktorej bolo ruské loďstvo po bojoch o základňu Port Arthur a v bitke pri Cušime prakticky celkom zničené. Už pred vypuknutím Veľkej vojny Japonsko pozorne sledovalo svoj britský vzor vrátane využitia letectva v námorných operáciách. 

V auguste 1914 zaradilo do operačnej služby nosič hydroplánov Wakamiya, čo bola pôvodne ruská obchodná loď Lethingtont, ktorú Japonci ukoristili v roku 1905. Loď s výtlakom 7720 ton niesla štyri hydroplány Farman MF.11, ktoré už v septembri 1914 zaútočili na rakúsko-uhorský krížnik Kaiserin Elisabeth a nemecký delový čln Jaguar v zálive Qiaozhou v Číne. Hydroplány bombardovali aj nemecké pozície na pevnine, kde podnikli 49 útokov a zhodili 190 bômb. Wakamiya v roku 1920 dostala štartovaciu plošinu na prednej palube a v júni z nej vzlietlo prvé lietadlo s kolesovým podvozkom.

Získané skúsenosti Japonci využili pri konštrukcii prvej lietadlovej lode Hōshō, ktorej stavba začala v roku 1920. Trup lode bol pôvodne určený pre tanker, ale velenie rozhodlo, že bude prestavaný na lietadlovú loď.