1 Žijeme v časoch najväčšej krízy slobodného sveta od druhej svetovej vojny. Nazvime vzdelanosťou vyslovenie toho, čo je, a  krízou slobodného sveta zamlčiavanie, bagatelizovanie, manipulovanie, vytváranie zdania toho, čo je. 

2 Kríza je dvojlomná. Svedčí o rozvrate starého sveta, ale aj o rodiacej sa dynamike nového sveta. Rozvrat starého sveta je očividný, dynamika nového sveta nejasná.

3 Chceme vysloviť, čo je, nezamlčiavať, byť činní. Chceme rehabilitovať konkrétny zmysel základných pojmov ľudskej a spoločenskej existencie: individuálnu dôstojnosť, slobodu, zodpovednosť, pluralitnosť, ústavnosť.

4 Desaťročia sa u nás hovorí o vzdelávaní. Vzdelávanie je vecou pre všetkých, ale nie všetkých. Na každý, i najmenší posun vo vzdelávaní sa používa slovo reforma. Reformy vzdelávania sú pokryté kostičkami reformátorov.

5 Reformy vzdelávania sa u nás začali označením učiteľov za hnoj. Bol to prejav hrubej neúcty a pohŕdania učiteľmi. Učitelia sú tým posledným, čo zo vzdelávania ostalo.

6 Za reformu vzdelávania sa u nás pokladalo už všeličo: od zavedenia jogy cez nástroj na zvýšenie ekonomickej efektívnosti po inklúziu. V nijakej oblasti ľudskej existencie nebol pojem reformy zneužitý viac ako vo vzdelávaní.

7 Paradox nášho vzdelávania: ľudia sú u nás pri posudzovaní súčasnej moci väčšinovo nespokojní s ekonomickou situáciou, zdravotníctvom, spravodlivosťou, zahraničnou orientáciou. Väčšinovo sú však spokojní so vzdelávaním napriek tomu, že jeho úroveň je u nás jednou z najnižších v Európe a trvalo klesá. Zdanie je u nás viac ako realita. Zdanie väčšiny zdaním nevzdelaných.

8 Vzdelávanie je súčasťou vzdelanosti, nie samotnou vzdelanosťou. Vzdelanosť vytvára široký rámec vzdelávania, dáva mu spoločenský a kultúrny zmysel a vytvára jeho historicky špecifickú povahu.    

9 V devätnástom, dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí dominovali tri koncepcie vzdelávania. V devätnástom storočí to bolo meštianske vzdelávanie, ktoré zaručovalo dostupnosť pre všetkých. V dvadsiatom storočí poznávanie založené na priorite poznatkov. V prvej štvrtine dvadsiateho prvého storočia digitálna revolúcia, preferujúca vyhľadávanie informácií v počítačoch, komunikáciu prostredníctvom internetu a umelú inteligenciu. Akoby sa vzdelanosť stala zbytočnou.

„Bezpodmienečne je potrebné naučiť sa rozlišovať poznanie a mýty, fakty a fikcie, pravdy, polopravdy a lži.“

10 To všetko šlo v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí na úkor vzdelanosti založenej na vyslovení toho, čo je. To je svet, v ktorom dnes žijeme, svet hodnotovej dezorientácie, relativizácie a manipulácie.

11 Digitálny svet je dvojsečný. Nestačí v ňom len zručné narábanie s informáciami. Nevynutná je schopnosť vysporiadať sa s druhou tvárou digitálneho sveta – manipuláciou. Bezpodmienečne je potrebné naučiť sa rozlišovať poznanie a mýty, fakty a fikcie, pravdy, polopravdy a lži. Nevyhnutná je schopnosť hypoteticky sa približovať k pravde.  

12 Internet je plný navzájom si protirečiacich informácií. Cieľom vzdelávania nemôže byť autoritatívne a definitívne určiť, ktoré z nich sú pravdivé. Ambíciou vzdelávania by však malo byť rozvíjanie schopnosti identifikovať pravdivé a nepravdivé informácie.

13 Schopnosť rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie nemôžu v mladých ľuďoch rozvíjať učitelia, ktorí sami túto schopnosť nemajú. Zásadnou výzvou pre vzdelávanie v dvadsiatom prvom storočí je zvyšovať počet učiteľov s touto schopnosťou.

14 Dnešná umelá inteligencia založená na veľkých jazykových modeloch je svojím spôsobom sofistikovane spriemerovaný obsah internetu, takže vyššie spomínané poznámky o potrebe schopnosti rozlišovania pravdy a nepravdy sa týkajú aj práce s ňou. Tento nástroj má určite potenciál využiteľný aj vo vzdelávaní, ale všelijaké vedecko-fantastické predstavy o umelej inteligencii, ktoré produkujú rôzni ľudia bez základného pochopenia fungovania veľkých jazykových modelov, treba brať s výraznou rezervou.

15 Žijeme v zmanipulovanom svete. Je to svet dominácie nevzdelanosti a polovzdelanosti, čo uľahčuje mocenské ovládanie ľudí a spoločností. Kríza v ňom znamená rozpadavosť a nie dynamiku sveta.

16 Cestou pre dvadsiate prvé storočie je vzdelanosť ako schopnosť orientovať sa vo svete, vytvárať slušné spôsoby a ohľaduplné formy spoločenského styku a konceptualizovať ich,  vytvárať neagresívne a neinvazívne prostredie. Vedieť sa zodpovedne pohybovať v sociálnom svete. Uvažovať o tom, odkiaľ prichádzame, kým sme a kam kráčame. A konať.

17 Konceptualizovať znamená premeniť abstraktné, komplexné myšlienky a javy na jasné, definovateľné a zrozumiteľné pojmy (koncepty), ktoré nám umožňujú lepšie chápať svet, triediť informácie a vytvárať si mentálne skratky.

18 Vzdelanosť znamená schopnosť spájať intuíciu s poznaním a skúsenosťou. Vnímať, cítiť, uvažovať a konať. Byť naplno prítomný vo svete.

19 Vzdelanosť znamená zásadnú rehabilitáciu nášho sociálneho a kultúrneho sveta, ľudského styku a vzťahov, čo sa dlho odkladalo a vytesňovalo ako balast v mene technického a lineárneho spoločenského pokroku, hoci práve to všetko tvorí základný zmysel našej existencie. Vzdelanosť a kultúrnosť sú spojené nádoby. Vzdelanosť je základom kultúrnosti sveta dvadsiateho prvého storočia. Kultúrnosť, zveľaďovanie tvorí jeho zmysel.  

20 Vzdelanosť je vstupnou bránou do dvadsiateho prvého storočia. Vytvára šancu pre človeka žiť medzi inými ľuďmi a šancu pre spoločnosť existovať medzi inými spoločnosťami.