dúfam, že čitateľ nepokladá za príliš domýšľavé, ak hovorím „my Európania“, a teda medzi Európanov ešte stále rátam aj nás Slovákov. Súčasťou Európy jednoducho sme; je to danosť. Boli sme ňou aj pred spustením železnej opony a neprestali sme ňou byť ani v čase studenej vojny, akokoľvek nás od našich západných susedov a civilizačných súputnikov delila železná opona. Súčasťou Európy budeme dovtedy, kým sa nás budú týkať európske problémy. A pretože európsky údel je súčasťou širšie ponímaného údelu západných demokracií („západných“ v zmysle viac inštitucionálnom než striktne geografickom), sme v tomto zmysle so Spojenými štátmi americkými osudovo prepojení aj vtedy, keď nás dnes nanovo vzájomne odcudzujú neblahé trendy, prejavujúce sa aj v neprezieravých, potenciálne skazonosných politických rozhodnutiach.    

Ak si chceme v dnešnej situácii transatlantického rozkolu zachovať súdnosť, musíme si aj my utriediť a ujasniť náš postoj k Amerike aj so všetkými jej premenami – v jej zdraví aj v jej chorobe. To v dnešných podmienkach pre nás znamená aj Ameriku v istom zmysle znovuobjavovať. V týchto napätých chvíľach mi ide predovšetkým o to, aby sme v dôsledku aktuálnej americkej (trumpovskej) politiky a následného vzájomného rozkolu nezabudli na to, čo všetko nás s USA – či sa to niekomu páči, alebo nie – spája v dobrom aj zlom, nech už by sa to zlé dnes akokoľvek vynímalo v popredí. Americká skúsenosť je a zostáva aj pre nás nenahraditeľným zdrojom informácií a poučení, teda aj cenným zdrojom sebareflexie. Áno, aj v čase, keď sa musíme učiť prestať sa spoliehať na USA ako spojenca.

nádeje a obavy

Môžeme tiež povedať, že „americký sen“ má svojho tieňového dvojníka v „americkej nočnej more“ – a tvrdím, že tento dvojník sprevádza americkú republiku (USA) od počiatku jej dejín a je prítomný aj v čase jej triumfov a euforických období.