nad obcou Dobrá je totiž vzduch, aký Pelerínky potrebujú; dostatočne pevný, pritom so zľahka našuchoreným povrchom, kam si Pelerínky tak rady zabárajú nôžky, a preto (ale len za úplného bezvetria a keď nehučia vlaky!) tam počuť zvláštny šuchot.
Kedysi dávno, keď rozprávky ešte len vznikali, bolo úlohou Pelerínok pomáhať pútnikom a cestovateľom, vracať domov stratené deti, odháňať zbojníkov a vôbec zhora dohliadať na nekonečné kraje.
Ibaže!
Ibaže ani Pelerínky nemohli byť všade. Nech už boli akokoľvek ľahučké, na kráčanie povetrím potrebovali spoľahlivé trasy. Stávalo sa, že sa taká pôvodne pevná cesta zavše zmenila na úzky chodník plný výmoľov, a ten zase na priechod nie nepodobný hrade, po ktorej sa dalo len so zatajeným dychom prebalansovať. Takže je jasné, že Pelerínky dokázali pomáhať len nad takými miestami, kde je vzduch dostatočne tuhý.
Ak by omylom stúpli vedľa, dopadnú (tu sa to slovo obzvlášť hodí) zle.
Preboria sa, a pretože vzduch nad zemou je pre ne príliš hustý, obdierajú sa, strácajú a podobne ako po meteoritoch, aj po nich ostáva iba kamienok. V tomto prípade tmavomodrý.
História pozná len dve výnimky, keď prepadnutá Pelerínka nielenže ostala celá, ale prežila na zemi pár dní. Na jar roku 993 neďaleko Prahy spadla Pelerínka priamo na posvätný dub a keďže bola celá čierna od dymu, prehlásili ju za čerta a dub zoťali. Našťastie sa jej podarilo utiecť a na druhý deň ju zachránili Peleríni z neďalekého Dobříša. Ale to je iná rozprávka.
Druhý prípad sa stal na sútoku potokov Krupina a Litava okolo roku 1150, keď iná nepozorná Pelerínka spadla z okraja pevného vzduchu, no našťastie dul taký silný vietor, že jej vyhrnul pelerínu nad hlavu a ona sa pod ňou vznášala ako pod padákom. Dopadla neďaleko drevorubača Gabrócyho, ktorý ostal stáť s napriahnutou sekerou a celú minútu sa ani nenadýchol. Drevorubač Gabrócy, ktorý mal doma ženu a štyri deti, sa do Pelerínky zaraz a navždy zamiloval, pretože dovtedy nikdy nevidel nič také jemné, drobné a krásne. Pelerínka sa na drevorubača Gabrócyho ospravedlňujúco usmiala a zobliekla si pelerínu, v tom vetre sa do nej totiž dostali celé náruče lístia, konárikov, ba aj zopár holúbkov. Chystala sa ju len vytriasť, lenže vtedy sa zamilovaný drevorubač Gabrócy pohol smerom k nej, neuvedomujúc si, čo jeho osprostená tvár a napriahnutá sekera vyvolá. Pelerínka zvýskla, odhodila plášť a utekala, až ju zachránili Peleríni z Dobroče. Ale to je tiež iná rozprávka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.