tieto verše  musí poznať naspamäť snáď každý maďarský školák od štvrtej triedy základnej školy; samozrejme, v maďarčine, tie z úvodu sú z prekladu Jána Smreka. A ak sa opýtate priemerného Maďara, kto je najväčším maďarským básnikom, deväť z desiatich povie Sándor Petőfi. Okrem toho, že bol naozaj geniálnym básnikom, mu toto miesto vyniesol aj jeho krátky, nefalšovane romantický osud a vlastnými veršami predpovedaná tragická a záhadná smrť.

Otázkou je, prečo sa veľký maďarský básnik ocitol v zozname historických postáv nášho územia? Je to tým, že Sándor Petőfi (Petőfi Sándor) sa narodil ako Alexander Petrovič (v matrike je zapísaný ako Petrovics) slovenským rodičom –  otcovi  Štefanovi Petrovičovi a mame Márii, rodenej Hrúzovej. Podľa priezviska pochádzal jeho rod zo Srbska, obidvaja rodičia však boli Slováci. Z otcovej strany pochádzali z Vaďoviec v Nitrianskej stolici, z matkinej strany z turčianskych Necpál. Alexander sa narodil v meste Kiskőrös v Báčsko-malokumánskej župe. Mestečko, v slovenčine Malý Kereš, obývali z veľkej väčšiny Slováci, ktorí sa tam prisťahovali na začiatku 18. storočia v dôsledku snahy Habsburgovcov osídliť územia spustošené počas vojny s Turkami.

V Petrovičovskej rodine sa tak hovorilo väčšinou po slovensky, mama maďarsky vraj veľmi nevedela, otec – miestny mäsiar – bol na tom o čosi lepšie. Otec sa snažil dať svojmu synovi čo najlepšie vzdelanie, často však menil miesto pobytu, a tak chodil Alexander do škôl v rôznych mestách Maďarska. Jednou zo zastávok bola aj Pešť, kde ho konfirmoval – v slovenčine – Ján Kollár.