v demokratických krajinách sa pred prijatím zmeny legislatívy najprv definuje problém a preukáže sa potreba zmeny. Potom sa o celej problematike participatívne vedú diskusie v odbornej verejnosti a občianskej spoločnosti. Robí sa dôkladná analýza všetkých relevantných dokumentov a vyhodnotenie ich implementácie. Vypracúva sa vízia zmeny. Prizvú sa experti na riešenie a manažéri zmeny. Následne sa diskutuje s tými, ktorí budú pracovať s výsledkami a dôsledkami novej legislatívy. Zapracujú sa požiadavky vyplývajúce z diskusie so stakeholdermi, robí sa korekcia záverov a až po tomto procese prídu na rad zmeny v zákonoch.

Ako je to u nás? Presne naopak. Ministerstvo urobilo potichu návrhy zmien v zákonoch (jún 2025) a po ich odmietnutí Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení, po pripomienkovom konaní súkromných škôl, po petícii TAKTO NIE s podpisom 120 000 ľudí sa podľa ministra „robia pre súkromné a cirkevné školy ústupky“. Bez principiálnych krokov k vízii zmeny, ktorá nie je zdôvodnená a zadefinovaná. Veď nakoniec vláda aj národná rada za zmeny zahlasuje.

čudná spravodlivosť

Minister školstva predstavil zmeny ako opatrenia, ktoré majú „zjednotiť“ a urobiť spravodlivým systém prijímania detí do škôl. Tvrdí, že doterajší systém bol nejednotný a nespravodlivý, pretože rodičia si mohli slobodne uplatňovať svoje ústavné právo vybrať pre svoje deti vzdelávaciu cestu podľa vlastného presvedčenia – bez vonkajšieho nátlaku či hrozieb, napríklad v podobe krátenia normatívu pre neštátne školy.