mestečko Spišská Belá sa nachádza pri úpätí Belianskych Tatier. Dnes má asi 6 200 obyvateľov, všetko Slovákov. V 19. storočí, kedy sa odohráva toto rozprávanie, však bola osídlená hlavne Nemcami, tak ako prakticky celý Spiš. Tí v roku 1853 tvorili v Zipser Bela takmer 97 % obyvateľstva.

Do tohto mestečka prišiel na jar roku 1797 Ján Krstiteľ Fridrich Pecivál. Prišiel tam trochu okľukou. Narodil sa v moravskej obci Loděnice. Keď mal však nastúpiť do vojenskej služby, zbehol zo svojho rodiska aj z Moravy a ako potulný komediant sa túlal Nemeckom, Poľskom a nakoniec aj Uhorskom. V roku 1797 sa dostal do hornouhorského mesta Kassa (dnešné Košice), kde sa mu podarilo zložiť učiteľskú skúšku. Po zložení skúšky dostal miesto na katolíckej základnej škole v Spišskej Belej spojené s miestom organistu v miestnom kostole. Svoju funkciu slávnostne zaujal 20. apríla 1797. Miesto síce získal, ale ako učiteľ potreboval získať v Spišskej Belej mestské práva. A nato potreboval krstný list. Fara jeho rodiska mu ho ako zbehovi odmietla vydať. Celú záležitosť sa nakoniec podarilo vybaviť, trvalo to však určitý čas. Kým sa krstný list vybavoval, vznikol okolo Jána (Johanna) Fridricha, teraz už Petzvala, škandál. Dcéra jeho nedávno zosnulého predchodcu Zuzana, ktorá uňho slúžila, totiž porodila Jánovi Fridrichovi syna Gustáva Adolfa. Otec dieťaťa by si Zuzanu rád vzal za manželku, nemal však krstný list. Ku Gustávovi Adolfovi sa ale priznal a so Zuzanou začal žiť v spoločnej domácnosti. Nakoniec krstný list dostal, a tak sa mohli 16. januára 1801 zosobášiť. Gustáv Adolf zomrel ako trojročný, Petzvalovcom sa však narodili ďalšie deti, traja chlapci a tri dievčatá. Všetci traja chlapci sa im narodili ako zázrakom vždy 6. januára: Nestor Aemilianus v roku 1804, Jozef Maximilián v roku 1807 a Oto Baltazár v roku 1809. Nestor tiež zomrel, takže zostali len dvaja slávni synovia, obaja neskorší univerzitní profesori, jeden v Pešti a jeden vo Viedni.