nie je to však úplne jednoduché. Samozrejme, veľká zodpovednosť je na nás, na tom, ako sa na starobu pripravíme, čo urobíme preto, aby sme boli v čo najväčšej fyzickej i psychickej kondícii. Čo ale nie je úplne v našich rukách, je nezriedka sa objavujúca diskriminácia na základe veku a jej rôzne podoby, ktoré môžeme označiť termínom ageizmus. 

ageizmus

Ageizmus zahŕňa stereotypizáciu alebo diskrimináciu ľudí na základe ich veku. Môže sa vyskytovať v akomkoľvek prostredí, na pracovisku, ale aj v osobnom živote. Súčasnosť zotrváva v atmosfére oslavy mladosti, krásy, kondície, výkonu. U starších ľudí však údajne absentujú a to je dôvod, prečo máme tendenciu si osvojovať s ich vekom spojené predsudky a nezriedka zažívame situácie, keď si uvedomíme, akú majú silu.

S vekovým posolstvom sa môžeme stretávať už veľmi skoro. Už ako deti si začíname uvedomovať, že starnutie, podľa toho, čo počujeme, vidíme okolo seba, nemôže byť uspokojivý proces. Starí ľudia sa nedokážu o seba postarať, musíme myslieť na to, čo urobíme, ak nastane takáto situácia, napr. rodičov, alebo keď babička či dedko nemôžu prísť, lebo sa zle cítia. Prikazujeme deťom, aby u starých rodičov neskákali, nekričali, aby ich príliš neunavili. Tieto posolstvá sa tiež môžu objaviť v médiách, na sociálnych sieťach. Stačí si predstaviť reklamy, ktoré sľubujú zvrátenie „nevzhľadných“ vekových sprievodných znakov, reklamy na rôzne anti-aging produkty, fyzické aktivity, ktoré nám navrátia mladé pevné telo, alebo televízne relácie, ktoré vykresľujú starších dospelých ako bezradných a krehkých. Vekové posolstvo sa môže šíriť aj prostredníctvom vtipov a bežných komentárov od členov rodiny a priateľov. Kombinácia tohto všetkého môže už aj u detí prispieť k osvojeniu si mýtu o tom, že starý človek jednoducho automaticky musí byť slabší, chorý, krehký.