1

Spolková republika Nemecko je od prijatia ústavy (Grundgesetz) v roku 1949 parlamentnou (slobodnou, ústavnou) demokraciou, založenou na rozdiel od väčšinového systému v Spojených štátoch amerických, ale aj inde na pomernom, proporčnom systéme viacerých politických strán, čo platí od roku 1949 podnes, lebo aj po zjednotení Nemecka v roku 1990 platí ten istý systém. 

Spolková republika Nemecko je federatívny štát, čo platí aj po roku 1990, keď pribudlo k pôvodným desiatim spolkovým krajinám ďalších šesť (Berlin, Brandenburg, Sachsen, Thüringen, Sachsen-Anhalt, Mecklenburg-Vorpommern). Moc je delená medzi Bundom (spolkom) a jednotlivými krajinami (Länder), pričom platí princíp nezlučiteľnosti (do toho, čo platí ústavne pre zväz, nemôžu zasahovať jednotlivé krajiny, do toho, čo platí pre jednotlivé krajiny, nemôže zasahovať zväz). K prekrývaniu kompetencií spolkového štátu a jednotlivých krajín, čo by vytváralo (a historicky aj vytváralo) konflikty, nesmie dochádzať. Istú formálnu výnimku tvoria slobodné štáty Bavorsko a Sasko.

Nemecký pomerný systém je dvojkomorový. Skladá sa z volených poslancov parlamentu (Bundestag) a Spolkovej rady (Bundesrat) zloženej zo zástupcov jednotlivých spolkových krajín podľa ich veľkosti. Voľby do parlamentu sa zakladajú na pomernom systéme priamych a doplňujúcich mandátov (tzv. druhých hlasov). Volebné obdobie parlamentu trvá štyri roky a s výnimkou predčasných volieb sa nemení – je to tak zakotvené v ústave a nikomu by nezišlo ani na um niečo na tom meniť. Nemecká ústava nie je na rozdiel od slovenskej trhacím kalendárom.