o 10.55 h radar na Lexingtone zistil veľkú skupinu blížiacich sa japonských lietadiel. Proti nim síce vyštartovali americké stíhačky, tie však útoku nedokázali zabrániť. Lexington zasiahli dve ťažké bomby a dve torpéda. Rozpútali sa rozsiahle požiare, ktoré sa na čas podarilo zvládnuť, avšak následný výbuch leteckého benzínu spôsobil obrovskú explóziu. Posádka musela ťažko poškodenú loď opustiť a vypálený vrak napokon dorazilo päť vlastných torpéd z torpédoborca Phelps.

skromný začiatok

Napriek tomu, že už v novembri 1910 americký aviatik Eugene Burton Ely uskutočnil prvý vzlet lietajúceho aparátu z paluby lode a naznačil tak možnosti využitia lietadiel s kolesovým podvozkom, v americkom loďstve ďalšie aktivity ustrnuli. Situácia sa zmenila až po správach o prestavbe britského bitevného krížnika Furious na lietadlovú loď. Odborníci oceňovali možnosti lietadiel aj na námorných operáciách, avšak vážnejšie kontúry to malo až po skončení vojny. Velenie US Navy rozhodlo o prestavbe bývalého uhoľného parníka Jupiter na lietadlovú loď, ktorá dostala meno Langley (CV-1). Prestavba, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1920 – 1922 spočívala v namontovaní priebežnej letovej paluby, pod ktorou bol otvorený hangár. Langley mala plný výtlak 14 700 ton a poháňala ju dvojica elektromotorov napájaných z turbogenerátora, čo umožňovalo dosiahnuť rýchlosť 14 uzlov. Langley nemala žiadne nadstavby a dym z kotlov bol odvádzaný dvojicou sklopných komínov na ľavom boku. Loď mala kapacitu 30 – 34 lietadiel a bola vybavená jedným palubným výťahom spájajúcim letovú palubu s hangárom. Väčšinu svojej kariéry Langley slúžila len na prepravu lietadiel a po vypuknutí vojny pôsobila v Pacifiku. Jej osud sa naplnil 27. februára 1942, keď viezla na Jávu 27 stíhačiek P-40. Na Langley zaútočili japonské bombardéry Micubiši G4M Betty, ktoré ju ťažko poškodili. Horiacu loď napokon musel potopiť torpédoborec Whipple.