toto je časť Príhovoru k prvému románu napísanému v slovenčine, René Mláďenca Príhodi a Skusenosťi, ktorého autorom bol katolícky farár z Dolného Dubového, Jozef Ignác Bajza. Román má dva diely, prvý vydal Bajza vlastným nákladom v roku 1783, druhý diel mu cirkevná cenzúra zrušila, rukopis sa stratil a zachovali sa len dva nedokončené výtlačky. Kým názov románu prekladať netreba, úvodný citát uvedieme, pre istotu, v preklade Jozefa Nižnanského: „Čo sa týka slovenského jazyka, ktorým píšem, uznávam, že sa tu môžu vyskytnúť nejaké chyby, ale zároveň dúfam, ba som presvedčený, že mi ich každý múdry človek odpustí.“

Jozef Ignác Bajza bol významnou, hoci pomerne rozporuplnou osobnosťou slovenskej histórie. So svojou slovenčinou prišiel o štyri roky skôr, ako vyšlo v Prešporku kolektívne dielo pod vedením Antona Bernoláka Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum (Jazykovedná kritická rozprava o slovenských písmenách), ktorým sa započala prvá kodifikácia slovenského jazyka, známeho ako bernolákovská slovenčina. Bajza síce prišiel ako prvý, jeho jazyk bol však dosť ťažkopádny, štylisticky a gramaticky zložitý, jeho ťažká zrozumiteľnosť často hraničila s nezrozumiteľnosťou (ako sa dá odsledovať aj z krátkeho úryvku zo začiatku tohto rozprávania). To mu však nebránilo, aby svoju slovenčinu, ako neskôr uvidíme, tvrdo a nekompromisne obhajoval v sporoch so zástancami bernolákovčiny.

Presný dátum narodenia Jozefa Ignáca Bajzu nepoznáme, ale podľa záznamov v matrike bol pokrstený 5. marca 1755 v Predmieri (dnes v okrese Bytča). Jeho rodičia boli zámožnejší roľníci, otec Ondrej bol v Predmieri dedičným richtárom. Študoval filozofiu na Trnavskej univerzite a keď túto Mária Terézia v roku 1777 presťahovala do Viedne, odišiel tam študovať aj Jozef Ignác. Vo Viedni bol aj v roku 1779 vysvätený za kňaza. Tu sa po prvýkrát stretol s osvieteneckou filozofiou a do života vstupuje už ako zrelý uvedomelý osvietenec-jozefinista, a stáva sa vášnivým stúpencom a propagátorom cirkevných a spoločenských reforiem Jozefa II. (Josef II.). Po skončení štúdií pôsobil krátku dobu ako kanonik-prebendát pri kapitule v Trnave.