zbigniew Brzezinski vo svojej knihe Out of Control (1993, v čes. preklade Bez kontroly: chaos v předvečer 21. století) konštatoval o končiacom sa 20. storočí:

„Rozum, ktorý sa prejavil vo vede, naozaj pomáhal zmeniť svet k lepšiemu. Dvadsiate storočie bolo svedkom nevídaných vedeckých objavov, ktoré sa priamo týkali materiálnych stránok života ľudí: v medicíne, výžive a moderných komunikáciách. Hrozba epidémií, detskej úmrtnosti a rôznych, dovtedy nevyliečiteľných chorôb bola stále menšia. (...) Celý tento pokrok však nesprevádzal zodpovedajúci pokrok morálky v politike, čo bolo najväčším neúspechom dvadsiateho storočia.“

A ďalej: „Napriek nádejným vyhliadkam sa dvadsiate storočie stalo najkrvavejším v ľudskej histórii; storočím halucinačnej politiky a úplne nezmyselného zabíjania. Krutosť bola inštitucionalizovaná ako nikdy predtým a zabíjanie organizované ako priemyselná výroba.“

globalizácia a nová roztrieštenosť

Črtá sa paradox: nádeje doby, keď mal rozum definitívne zvíťaziť, skončili v jeho katastrofálnej porážke – v mocenských režimoch založených na agresívne iracionálnych ideológiách. Hovoríme tiež o dobe, keď sa svet stával globalizovaným viac než kedykoľvek predtým, aj s tomu zodpovedajúcim vedomím ľudí, že sa stávajú obyvateľmi vzájomne prepojeného, zjednocujúceho a rozširujúceho sa priestoru – a aj tieto očakávania skončili vo svete radikálne rozdelenom vzájomným nepriateľstvom v pustošiacich dvoch svetových vojnách s revolučnými otrasmi a ďalšími vojnami, ktoré s tým všetkým súviseli. Ale tie ideológie vystupovali pod pláštikom vedeckého poznania – a vedecké tvrdenia majú nárok na univerzálnu platnosť; niet divu, ak hnutia a režimy založené na takýchto fikciách vznášali nárok na svetovládu. 

Na vystihnutie povahy tejto krízy – a našej dnešnej krízy, ktorá je v niečom pokračovaním dianí 20. storočia – je teda slovo „globalizácia“ príliš úzke; problém sa ním nevyčerpáva. Iste, rôzne miesta sveta sú dnes prepojené nespočetnými, donedávna nepredstaviteľnými kanálmi. To však ešte neznamená zlepšenie vzájomnej komunikácie. O nič viac než skutočnosť, že mapa sveta je pretkaná trajektóriami strategických rakiet schopných niesť termonukleárne hlavice, prospieva pocitu spoločnej bezpečnosti. Tlačenica a vzájomná empatia sú dve rôzne veci; a mnohoraké podoby tejto skúsenosti akiste netreba milému čitateľovi namáhavo predstavovať.

doba vymknutá z kĺbov

Problematika, s ktorou tu máme do činenia, sa vinie ako červená niť celým rozsiahlym zoznamom dnes nanovo a v znepokojivom kontexte diskutovaných problémových okruhov. Spadajú do neho tak rôznorodé témy, ako sú stav a kríza demokracie vo svete, perspektívy svetovej trhovej ekonomiky, jej krízy aj ich rôzne, často pochybné „riešenia“.  Sledujeme rozpad spojenectiev, zárodky nových zoskupení, snahy o zachovanie alebo zmenu svetového poriadku, vzostup a úpadok veľmocí. Opäť sa vynárajú diskusie o „civilizačných“ neurózach a radikalizujúcej sa nespokojnosti. Aktuálnym problémom je aj konfrontácia národných a lokálnych kultúr s globalizovanými vzťahmi a vzorcami správania aj s tým súvisiaci strach a vzostup nových aj staronových, etnických, rasových či náboženských záští a konfliktov. Fenomén globalizovanej kultúry súvisí aj s rozpadom a stratou kultúry, prejavmi novodobého kultúrneho barbarstva – so všetkými ďalšími sprievodnými javmi, ku ktorým patria aj nové povery, konšpiračné bludy a davové psychózy, ktorých masové šírenie sa urýchľuje a umocňuje cez kanály globalizovaných médií.